Až donedávna sa na známkach okrem práve vládnucich štátnikov nemohla ocitnúť žiadna ešte žijúca osobnosť. Aby sa potvrdil spoločenský a historický význam a mohla sa osobnosti vydať známka, jej pamiatka musela najprv zapadnúť prachom. Minimálne desaťročným.
Nenápadne malý kúsok papiera by sa mohol postarať o poriadny rozruch, ak by sa človek zdiskreditoval hoci s posledným výdychom. Skôr ako desať rokov po smrti sa preto človek na známku nedostal. Jedine, ak cez prezidentské kreslo. Najvyšší štátnici mali výnimku.
Neskôr sa lehota síce skrátila na päť rokov, no chvíľu ešte trvalo, kým sa od skostnateného predpisu celkom upustilo. Pred pár rokmi zavial do prísnych pravidiel nový vietor a oživil svet, ktorému mnohí veštili zlé časy.
V digitálnom tisícročí s príchodom e-mailov a esemesiek počet listových zásielok každým rokom výrazne klesá, no s novými predpismi získala filatelia, ktorej oslavy Medzinárodného dňa poštovej známky vychádzajú práve na 18. december, doslova živší rozmer.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
Emócia úspechu
Veselý a prekypujúci energiou, v dúhovom drese a plný endorfínov po víťazstve na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike ostane Peter Sagan navždy zvečnený na jednoeurovej poštovej známke.
