BRATISLAVA. Líder koaličného Mosta-Híd Béla Bugár bol pred marcovými parlamentnými voľbami rozhodnutý byť osobne po prvý raz členom vlády, ale nižší volebný výsledok jeho strany spôsobil, že sa tak nestalo.
Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
"Dostali sme len 6,5 percenta. Vznikla nezvyčajná koalícia a najviac energie som musel venovať strane, v ktorej bolo treba pozdvihnúť náladu. Keby som bol minister, kedy by som to robil? Musel som sa takto 'obetovať'," povedal Bugár.
Vládu so Smerom-SD a SNS vníma ako jedinú možnú stabilnú alternatívu.
Maďarič a Tomáš štvú premiéra proti mne, tvrdí Danko Čítajte Môžu za to voliči
"Môžme mať rôzne predsavzatia, názory či ciele, ale vo voľbách má každý len jediný hlas a voliči rozdelili percentá tak, že mohla vzniknúť len táto vláda. Reálna alternatíva boli len predčasné voľby, ale ak by sa uskutočnili, výsledok by bol ten istý," myslí si Bugár.
V súvislosti so stabilitou koalície a rečiach o predčasných voľbách Bugár zdôraznil, že to, čo zažíva na koaličných rokovaniach a potom v NR SR, keď sa dohody lídrov napĺňajú, "to sme nemali v žiadnej predchádzajúcej vláde".
Okrem iného spomenul koalíciu Ivety Radičovej, kde sa podľa jeho slov lídri na niečom dohodli a na druhý deň to už neplatilo.
"Táto koalícia je teda stabilná. Ak bola vytvorená zo vzájomne bližších stredopravých strán, boli väčšie napätia ako teraz. Môžu vzniknúť trenice, ale každá dohoda z Programového vyhlásenia vlády sa zrealizuje," uistil Bugár s dôvetkom, že keby niektorý z koaličných partnerov povedal, že nebude plniť koaličnú dohodu, to by bolo zlé.
Ku kauze Bašternák
Ani Bugár sa v relácii nevyhol otázke, ako vníma kauzy Smeru-SD, najmä prípad Bašternák. Tu zdôraznil, že je to kauza predchádzajúcej vlády, v ktorej Most-Híd nebol.
"Opoziční politici si myslia, že môžu byť aj vyšetrovateľmi, aj prokurátormi, aj sudcami. Ale to, že niekto porušil zákon, musí povedať súd. Ak je obava občanov, že niektoré veci môžu byť zametené pod koberec, mojou povinnosťou je konať tak, aby sa to nestalo," deklaroval Bugár a spomenul napríklad návrh, aby policajného prezidenta viac nemenoval minister vnútra.
"Nestačí len kritizovať, ale treba aj navrhovať," povedal.
V súvislosti s opozičným ústavným návrhom na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara, ktorý sa dostal do druhého čítania, Bugár zopakoval, že Most-Híd vždy hlasoval za, a tak to bude aj teraz.
"Potrebujeme však, aby sa právnická obec zjednotila. Najlepšie by bolo, keby dal Ústavný súd SR výklad, že áno, parlament môže zrušiť amnestie. Vtedy s tým nebudú mať problém ani kolegovia zo SNS a Smeru-SD," uzavrel.
Žitňanská: Zmeny robíme
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) v relácii uviedla, že sa domnieva, že v rezorte spravodlivosti postupne plní programové vyhlásenie vlády.
"Ja si myslím, že to, čo bolo dohodnuté v programovom vyhlásení vlády, tak krok za krokom tie najdôležitejšie zmeny robíme. Takže ak hovoríme o justícii, tak z môjho pohľadu sú kľúčové novela exekučného poriadku, nová právna úprava osobného bankrotu, nová právna úprava elektronického platobného rozkazu. To sú pre mňa kľúčové veci, ktoré boli dôležité urobiť v prvom roku, pretože vyžadujú aj nejakú implementačnú fázu a môžu priniesť reálne zlepšenie vymáhateľnosti práva a reálny benefit pre určité skupiny obyvateľov," povedala.
Na margo dôveryhodnosti súdov pripomenula, že na jeseň tohto roka bol publikovaný prieskum verejnej mienky, ktorý robila Súdna rada v spolupráci s mimovládnou organizáciou Via Iuris a z tohto prieskumu vyplynulo, že oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšila miera dôveryhodnosti justície.
"Nehovorím, že sú to dáta, ktoré sú ideálne, ale ak sme sa ako keby odlepili od toho pomyselného dna nedôveryhodnosti, tak potom si myslím, že je to dobrý štart," uviedla.
Dôležitý schránkový zákon
Za dôležitý považuje aj protischránkový zákon. "Účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vo vzťahu štát verzus biznis a bude sa vzťahovať nielen na verejné obstarávanie, ale v zásade na všetky vzťahy, do ktorých štát vstupuje bez ohľadu na to, či ide o nejakú formu dotácie, eurofondy, alebo iné," vysvetlila.
Lucia Žitňanská sa vyjadrila aj k problémom v súvislosti s neobsadeným postom na Všeobecnom súde Európskej únie v Luxemburgu.
"Mali sme opakované problémy v minulosti aj s výberom kandidátov na štrasburský súd, teraz sa to týka Luxemburgu. Po prvé, asi je len obmedzený počet tak komplexných právnických osobností, ktorí okrem toho, že sú odborníci v danej oblasti, sú aj dostatočne široko jazykovo vybavení a predstavujú tú komplexnú osobnosť aj pokiaľ ide o iné predpoklady. Druhý problém je, že možno nie každý, kto disponuje týmito predpokladmi, má záujem predstupovať pred Súdnu radu. Aby sme boli úspešnejší, pravdepodobne to chce prekonať možno aj isté animozity, ktoré aj v právnických profesiách sú," dodala s tým, že Slovensko nie je jediný štát, ktorý má s týmto problém.
Procházka neuspel ako kandidát na sudcu v Luxemburgu Čítajte
