BRATISLAVA. Prvýkrát sme ako krajina mali možnosť predsedať EÚ a myslím si, že sme spravili všetko pre to, aby sme z toho vyšli so cťou.
Vyhlásil to slovenský prezident Andrej Kiska v pondelok (12.12.) po stretnutí s nemeckým kolegom Joachimom Gauckom v Berlíne.
"Na rozdiel možno od krajín, ktoré už viackrát predsedali EÚ, sme to zobrali skutočne veľmi poctivo, zobrali sme to s plným nasadením síl. Napriek tomu, že doba je veľmi ťažká, prebrali sme predsedníctvo v čase brexitu, v čase otriasania demokracií v jednotlivých krajinách, tak si myslím, že vychádzame z tohto predsedníctva so cťou," uviedol prezident Kiska.
Zarobili na slovenskom predsedníctve. Ktoré firmy sú blízke Smeru? Čítajte Lajčák: Odovzdávame s dobrým pocitom
Malte odovzdávame predsednícke žezlo s dobrým pocitom, bola to úžasná skúsenosť, pozitívna. Uviedol to v relácii TA3 V politike na margo bilancovania končiaceho sa slovenského predsedníctva v Rade EÚ minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD).
"Máme za sebou veľmi konkrétne výsledky, merateľné, ale aj také, ktoré sa nedajú zmerať, ale sú nemenej dôležité, a to je napríklad veľký rešpekt, ktorý moji spolupracovníci, naši diplomati, ale aj ministri, členovia vlády, ktorí viedli Rady, získali za tento polrok," povedal minister, pričom ocenil, že v zahraničí počuje na adresu predsedníctva slová chvály.
Za najviditeľnejší výsledok slovenského predsedníctva označil bratislavský summit a bratislavský proces, ktorý bude pokračovať počas summitu na Malte a summitu v Ríme, ktorý sa bude konať budúci rok v marci.
Ďalej spomenul ako úspech začiatok fungovania Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako významný nástroj na obmedzovanie nelegálnej migrácie, ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody a prioritnú politiku rozširovania, v rámci ktorej Slovensko dosiahlo pokrok vo vzťahu k Srbsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Albánsku.
Z pohľadu občanov spomenul ako praktický úspech zrušenie tzv. geoblockingu, keďže doteraz fungovalo blokovanie predaja z niektorých krajín - napríklad niektoré služby si bolo možné objednať z Rakúska, ale nie zo Slovenska.
Vyslovil ľútosť nad tým, že pokroky predsedníctva nevyvolali takú mediálnu pozornosť, ako údajná kauza ohľadom predsedníckeho podujatia. "Je mi to ľúto, pretože zazneli ťažké obvinenia vznesené bez dôkazov," konštatoval. Rád by počkal na výsledky vyšetrovania príslušných štátnych inštitúcií.
Kažimír ocenil odbornosť
V diskusnej relácii šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) tiež predsedníctvo ocenil.
"Najviac si cením 'bezplatný tréning' našich ľudí, lebo neuveriteľne odborne stúpla ich kvalita. Hovorím za ministerstvo financií, ale určite aj za iné rezorty," priblížil.
Druhá vec, ktorú si Kažimír podľa svojich slov váži je to, že Slovensku zostanú vzťahy na najvyššej úrovni, ktoré sú "veľmi dôležité a štruktúrované". "Slovenská schopnosť presadzovať aj vlastné záujmy v džungli záujmov sa určite zvýšila. Lebo aj o tom je európsky babylon. Tie vzťahy nám zostanú. Takže to je tiež pozitívum," dodal.
Žitňanská by uvítala väčší pokrok
Ako predsednícka krajina v Rade EÚ sme obstáli, hoci je mi ľúto, že v témach, ktoré považujem za dôležité, ako Európsky kvalifikačný rámec, či smernica o prístupnosti sme neurobili taký pokrok, aký by som si želala, uviedla Jana Žitňanská (NOVA).
"Veľmi oceňujem prácu našich úradníkov a diplomatov, na kompetentnosť ktorých som dostala množstvo pozitívnych ohlasov," vyhlásila Žitňanská.
Taktiež ju teší, že Slovensko cez kultúrne podujatia, či už v Bruseli, alebo v Štrasburgu, ktoré navštívila, zožali veľký úspech.
"Naopak, žiaľ, viaceré výroky premiéra Fica, ako aj viaceré kauzy neprispeli k dobrému imidžu krajiny," uzavrela europoslankyňa.
Mikolášik poukázal na úspech i kauzu
Ako úspešné označil europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH).
"Naša krajina preukázala kvalitnú pripravenosť zvládať vedúcu úlohu - viesť počas šiestich mesiacov rokovania Rady, či už na ministerskej úrovni, alebo úrovni technických stretnutí COREPER. Tu sa potvrdila vysoká úroveň slovenskej diplomacie a osobitne by som rád vyzdvihol kompetenciu, vystupovanie i znalosť štátneho tajomníka a splnomocnenca vlády SR pre slovenské predsedníctvo Ivana Korčoka," uviedol europoslanec.
Domnieva sa, že bratislavský summit bol zvládnutý relatívne dobre, i keď jeho konkrétne výsledky sú skôr skromné.
Za veľmi nešťastné považuje v závere predsedníctva pokazenie dobrého dojmu netransparentným používaním finančných prostriedkov a následným "nehoráznym slovníkom" premiéra na adresu slovenských novinárov, čo si v Bruseli podľa neho všimol každý.
Štafancovi prekážala vulgárnosť premiéra
Na kauzy poukázal aj europoslanec Ivan Štefanec (KDH). "Najmä vulgárne vyjadrenia premiéra Fica na adresu novinárov a fakt, že spolu s Robertom Kaliňákom kryje daňového podvodníka, si svetové médiá všímali viac, ako reálne výsledky, ktoré Slovensko pomohlo dosiahnuť. Je to o to horšie, že jednou z tém bol aj boj s daňovými únikmi, kde sme tiež prijali niekoľko dôležitých opatrení," vysvetlil europoslanec.
Ocenil však kvalitnú prácu, ktorú odviedli zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ako aj pracovníci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ pri príprave aj realizácii predsedníctva.
"Napriek viacerým medzinárodným udalostiam, ktoré nás tento rok zasiahli, treba jeho priebeh hodnotiť ako úspešný. Dosiahli sme viaceré významné pokroky v presadzovaní digitálnej agendy a budovaní Jednotného digitálneho trhu. Zdôraznil by som najmä dohodu o odstránení geoblokovania, ktorý by mal celkom zmiznúť od roku 2019. Vyriešili sa aj problémy okolo dohody CETA s Kanadou a urobili sme dôležité kroky k posilneniu energetickej bezpečnosti a realizácii Energetickej únie," konštatoval Štefanec, pričom očakáva, že Malta bude v týchto aktivitách pokračovať a bude dokončovať všetky otvorené vyjednávania.
Podľa Maňku má Slovensko dobré meno
Slovensko riadilo EÚ v najťažšom období s najzložitejšou agendou. Urobili sme si v Európe veľmi dobré meno s výbornými výsledkami. Zhodnotil tak slovenské predsedníctvo europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD).
"Najzložitejšou agendou roka je schválenie rozpočtu EÚ. Vyžaduje si stovky hodín práce a vyjednávania. Pod vedením nášho predsedníctva sme našli dohodu presne v Deň boja za slobodu a demokraciu 17. novembra o 4.30 ráno. Je preto naozaj symbolické, že sa nám práve v tento deň, ktorý je aj Medzinárodným dňom študentstva, do rozpočtu EÚ podarilo presadiť 500 miliónov eur pre podporu zamestnanosti mladých ľudí. Tento projekt už v minulých dvoch rokoch pomohol na Slovensku znížiť nezamestnanosť mladých o jednu tretinu," informoval europoslanec.
Ďalej ocenil, že na novembrovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu vo svojom vystúpení všetci kľúčoví hráči v rozpočtovej oblasti vysoko vyzdvihli férovosť a profesionalitu slovenského predsedníctva. "Rovnako pozitívne hodnotia pripravenosť a profesionalitu slovenského predsedníctva aj v iných výboroch Európskeho parlamentu," uzavrel Maňka.
Smolková: Bolo to top predsedníctvo
Počas môjho 7,5-ročného pôsobenia som zažila 14 rôznych predsedníctiev členských štátov a so všetkou vážnosťou môžem povedať, že Slovensko patrí medzi top štáty. Takto ohodnotila predsedníctvo europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD).
Rotáciu predsedníctiev v Rade EÚ považuje za prospešnú, pretože každá nová krajina prinesie nové výzvy, témy a dynamiku na európskej politickej scéne. Slovensko sa podľa nej svojej úlohy zhostilo veľmi dobre.
"Osobitne by som vyzdvihla ministra Kažimíra, pod ktorého taktovkou sa schválili kritériá a proces vytvorenia zoznamu EÚ, ktorý sa týka nespolupracujúcich jurisdikcií v daňovej oblasti, či rekordne schválený rozpočet EÚ na rok 2017 s navýšením rozpočtových prostriedkov pre projekt Erazmus+ a pre program Záruky pre mladých. Vyzdvihnúť je potrebné aj zásluhy ministra Žigu pri uzatvorení obchodnej zmluvy CETA s dôležitým partnerom skupiny G7, s Kanadou," uviedla europoslankyňa.
Taktiež vyzdvihla prácu štátneho tajomníka rezortu diplomacie Ivana Korčoka, ktorý schvaľované témy prezentoval na pôde Európskeho parlamentu.
Flašíková-Beňová vidí pokroky
"V mnohom sa nepochybne podarilo dosiahnuť výrazné pokroky. Pokračovanie v nich bude dôležité práve z pohľadu odovzdávania agendy Malte v nasledujúcich týždňoch," zdôraznila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD).
Pozitívne hodnotí nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody práve počas predsedníctva. "V boji proti daňovým rajom a praniu špinavých peňazí bolo dôležité vytvorenie akejsi "čiernej listiny" nespolupracujúcich krajín, brániacich svojím prístupom v riešení tohto globálneho problému," uviedla europoslankyňa.
Za úspech považuje i dosiahnutie dohody o rozpočte Únie na rok 2017. Viac peňazí má ísť podľa nej na riešenie problémov s migráciou, ale aj na zvýšenie bezpečnosti Európy. "Tu treba spomenúť aj zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Pozitívom je aj obchodná dohoda s Kanadou, známa ako CETA, ktorú sa podarilo počas predsedníctva sfinalizovať a uzavrieť. V budúcnosti by mala priniesť nové príležitosti pre rozvoj vzájomných obchodných vzťahov aj pre slovenských podnikateľov," konštatovala Flašíková Beňová.
Taktiež vyzdvihla bratislavský summit, ktorý podľa nej ukázal, že Slovensko je spoľahlivým partnerom v Európe. Zároveň oceňuje, že pomohol zviditeľniť Bratislavu, ktorá sa na krátky čas stala politickým centrom Európy.
"Predsedníctvo nám tiež ponúklo jedinečnú príležitosť ako dostať Úniu bližšie k ľuďom na Slovensku. To, či sa nám to aspoň trochu podarilo, je však už na hodnotení samotných občanov," uzavrela europoslankyňa
