BRATISLAVA. Školstvo podľa mimoparlamentného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) nie je prioritou súčasnej vlády.
Diskusia o krokoch v rámci reformy
Ako v pondelok uviedla členka predsedníctva hnutia Miroslava Szitová, ukazuje sa to na nedostatočnej komunikácii vlády s odborármi, učiteľmi či stredoškolákmi. Podľa jej slov sa v školstve deklarujú riešenia, ale problémy sa v skutočnosti neriešia.
"Vzťah medzi učiteľmi, odborármi, stredoškolákmi a vládou nie je veľmi dobrý," uviedla Szitová. Poukazuje na to napríklad nepodpísanie kolektívnej zmluvy na rok 2017 zo strany školských odborárov, ale taktiež aj neúspech stredoškolákov so svojou petíciou za zmeny vo vzdelávaní.
"Komunikácia učitelia, odborový zväz a taktiež stredoškoláci a študenti, nie je dostatočná a problémy sa v skutočnosti neriešia," dodala.
Konkrétnejšie by sa malo podľa nej diskutovať aj o krokoch v rámci reformy, ktorú pripravuje ministerstvo školstva.
Návrh zmien v rámci školskej dochádzky
Szitová ocenila návrh reformy s tým, že ide o nadčasový program. Upozornila však na návrh zmien v rámci povinnej školskej dochádzky.
Deti by totiž mali začať s povinným vzdelávaním už v piatom roku života a skončiť ako 17-roční. Szitová upozorňuje, že táto zmena nebude mať vplyv na deti zo sociálne slabšieho prostredia, pretože tie podľa nej potrebujú dlhší čas na prípravu do školy, aby boli na rovnakej úrovni ako ďalšie deti.
"Predškolské vzdelávanie podľa nášho názoru treba riešiť samostatne a hlavne treba zachovať detstvo deťom, aby to bolo v materských školách, aby to vzdelávanie bolo pre deti zo sociálne znevýhodneného, alebo málo podnetného prostredia dlhodobejšie," dodala.
Taktiež upozornila, že v prípade návrhu sa povinného vzdelávania do 17 rokov sa opäť nevyrieši problém s mladými, ktorí dnes po skončení povinnej školskej dochádzky končia na úradoch práce ako nezamestnaní.
Mladí by mali mať podľa KDH absolvované minimálne dvojročné štúdium buď v škole alebo u certifikovaného majstra, aby končili ako 18-roční a zamestnateľní ľudia.
