BRATISLAVA 8. mája (SITA) - Umelecké fondy sú jediné inštitúcie, ktoré majú fungujúci systém pravidelnej podpory umelcov, konštatuje Rada Literárneho fondu (LF), ktorú tvoria predsedovia siedmich sekcií a riaditeľ LF. Rada preto nesúhlasí s návrhom zákona o premene umeleckých fondov na nadácie.
Literárny fond za posledných 15 rokov priamo podporil viac ako 40 000 tvorivých umelcov čiastkou takmer 140 miliónov korún. S podporou fondu vznikli diela napríklad Petra Pišťanka, Milky Zimkovej, Ladislava Balleka, Dušana Hanáka, Jozefa Urbana, Viliama Klimáčka a mnohých ďalších. Ako informoval riaditeľ LF Ladislav Serdahély, sekcie za významnú sféru záujmu považujú súťaže vo všetkých oblastiach tvorby - udeľujú cenu za pôvodnú literárnu tvorbu vrátane národnostnej, za vedeckú a odbornú literatúru, za novinársku tvorbu, za tvorivú činnosť v televízii, filme, divadle, videotvorbu a dabing, za umelecký a odborný preklad. Fond venuje pozornosť aj sociálnej a zdravotnej starostlivosti o umelcov, poskytuje sociálne podpory, príspevky na liečenie a rekreačné pobyty. "Príspevky z odmien výkonných umelcov sa opäť vracajú umelcom", zdôraznil riaditeľ LF. Zdroje príjmov fondu tvoria aj výnosy z podnikania s vlastným majetkom.
Návrh zákona, podľa ktorého by sa literárny, hudobný a výtvarný fond mali pretransformovať na nadácie predložili do parlamentu nezávislí poslanci zo Slobodného fóra (SF) Jozef Hurban, Ľubica Navrátilová a Branislav Opaterný. Návrh odôvodňujú tým, že umelci okrem 19 percentnej dane sú povinní odvádzať dve percentá z príjmu príslušnému umeleckému fondu, čím vzniká skupina obyvateľov, ktorá je z daňového hľadiska znevýhodnená na základe druhu vykonávanej činnosti.
