BRATISLAVA. Exekúcie budú efektívnejšie a mali by byť aj férovejšie. Exekučnú agendu bude riešiť jediný exekučný súd na Slovensku, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici. Tieto zmeny prinesie novela Exekučného poriadku, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Právna norma je súčasťou reformného balíka, s ktorým prišla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Zmeny v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnom poriadku) majú od apríla popri zefektívnení exekúcií priniesť väčšie požiadavky na exekútorov, oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Novinkou je napríklad i zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcie.
Tým, že exekučnú agendu sústreďuje rezort na banskobystrický okresný súd, sa odbremenia ostatné súdy. Majú sa tak venovať tomu, na čo sú určené - riešeniu sporov. Ministerka Žitňanská tak očakáva zrýchlenie súdnych konaní ako takých.
Znížené odmeny
Férovejším exekučným konaniam má napomôcť pretrhnutie väzby medzi oprávneným a súdnym exekútorom, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov a rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja. Novela tiež stanovuje, že výška odmeny exekútora pri vymáhaní peňažných nárokov sa určí ako percento z vymoženej sumy. Zároveň bude platiť, že odmena exekútora nesmie presiahnuť výšku vymáhaného nároku.
Na exekútorov budú zároveň kladené väčšie požiadavky. Ich výber bude po novom náhodný a zaradení do neho budú môcť byť iba tí, ktorí splnia isté podmienky: v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť aj materiálno-technicky a personálne vybavený podľa zadefinovaných podmienok. Splnenie podmienok má garantovať Slovenská komora exekútorov, tá ich bude postupne preverovať.
Zmeny v Exekučnom poriadku sa dotknú aj disciplinárnej zodpovednosti exekútorov. Ak exekútor nevyplatí veriteľovi prijaté peňažné prostriedky do siedmich dní od ich prijatia, dopustí sa závažného disciplinárneho previnenia. Ak sa tak stane opakovane, bude odvolaný z funkcie.
Odklad alebo kalendár
Ministerstvo sa snaží zjednodušiť aj odklad exekúcie. Dlžník tak bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie zo "sociálnych dôvodov", napr. ak sa dostane do ťažkej životnej situácie, ktorá mu bráni plniť si záväzky z exekúcie. Odklad mu na základe žiadosti povolí priamo exekútor na tri mesiace aj bez súhlasu oprávneného.
Nebude tak už nevyhnutné, aby o tomto rozhodoval súd. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže dlžník využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok. Novela rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Po novom, ak sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 roka v prípade právnickej osoby nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť.
Novela otvára ustanovenia o centrálnej evidencii exekúcií. V nej má byť zverejnená informácia o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky v exekúcii. Ministerstvo sľubuje, že účastník exekučného konania si bude môcť jednoducho vyhľadať a skontrolovať stav exekúcie, resp. stav vymáhania pohľadávky.
Exekútor bude garantovať, že to, čo vymohol, je tam evidované a že tieto údaje sú aj správne. Rovnako majú byť v systéme zverejňovania súdnych rozhodnutí zverejňované aj vydané poverenia na vykonanie exekúcií. Tieto majú byť zverejňované v neanonymizovanej podobe. Teda medzi už zverejňovanými súdnymi rozhodnutiami môže ktokoľvek vyhľadať aj informáciu, voči komu je vedená exekúcia.
Prezident sa zaoberal aj:
Novelou slobody náboženskej viery
Sprísnenie podmienok na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti sa vracia do Národnej rady SR. Prezident SR Andrej Kiska s ním nesúhlasí, preto vetoval novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností z dielne SNS.
Poslancom navrhuje, aby pri opätovnom prerokovaní zákon odmietli ako celok. "Novela neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR," zdôvodnila hlava štátu.
Novelou poplatku za rozvoj
Pravidlá pri miestnom poplatku za rozvoj sa upravia. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o tomto poplatku, ktorú do parlamentu predložila trojica poslancov koaličného Mosta-Híd Gábor Gál, Peter Antal a Péter Vörös.
Po novom sa poplatok za rozvoj nebude vzťahovať na zateplenie bytového domu či údržbu stavby. Pôvodný zákon NR SR schválila koncom minulého roka a účinnosť nadobudol len 1. novembra tohto roka. Účelom poplatku je financovať výstavbu verejnej infraštruktúry súvisiacej s novostavbami.
Novelou kompetenčného zákona o regiónoch
Koordinácia úloh v oblasti regionálneho rozvoja prejde od 1. januára 2017 z ministerstva dopravy na úrad vlády. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu kompetenčného zákona, ktorú parlament schválil v zrýchlenom režime.
"Keďže odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov je prierezová činnosť, ukazuje sa, na základe poznatkov z aplikačnej praxe, ako vhodnejšie zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu vlády SR, ktorého úlohou je, okrem iného, aj koordinácia prípravy zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky," vysvetlil predkladateľ.
Novelou zákona o konkurze
Zlepšiť dostupnosť možnosti oddlženia pre tých, ktorí sa z vlastnej viny alebo iných dôvodov ocitli v dlhovej pasci a nevedia sa z nej dostať. To je hlavný cieľ novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska. Právnu normu schválil parlament 141 hlasmi 29. novembra.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) uviedla, že vďaka týmto zmenám sa od marca 2017 stane takzvaný osobný bankrot dostupnejší pre viac ľudí. Ministerstvo chce podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Novela prináša i ochranu dlžníkov pred úplnou stratou bývania.
