O našej neschopnosti prežívať naplno Vianoce, našich mylných predstavách o Ježišovi i strachu prijať jeho rodákov sa denník SME rozprával s kazateľom Cirkvi bratskej DANIELOM PASTIRČÁKOM.
Už máte všetky darčeky na Vianoce? Kupujete si ich vôbec?
„Obchodníci môžu byť s nami spokojní, lebo si dávame darčeky. Už sme si síce niekoľkokrát pred Vianocami povedali, že s tým už skončíme, lebo tlak, ktorý to vytvára, spôsobuje, že niekedy človek kúpi veci, ktoré by inak nekúpil. Na druhej strane na ospravedlnenie darčekov by som povedal, že to, že sa ľudia obdarujú pod stromčekom, je veľmi dobrým symbolom Vianoc.
Vianoce nám majú pripomenúť, že všetko, kým som, vlastný život, moja existencia je mi darovaná a jedinú zmysluplnú vec, ktorú s tým môžem urobiť, je, že to dám ďalej. Vianoce treba menej kritizovať, že sú konzumné a premeniť ich na ich zmysel.
Napríklad keď idem do Auparku s tým, že myslím na nejakého človeka a chcem naozaj nájsť dar, ktorý by nejakým spôsobom vystihol niečo hlboké v jeho vnútri. Keď to hľadám, tak ma niečo s ním spája. Minimálne niekoľko hodín nad ním rozmýšľam. Keď to nájdem a podarí sa mi dať mu pod stromček taký darček, ktorý keď rozbalí, tak povie: Fakt? Ty si ma pochopil.“

Aký typ darčeka oceňujete?
„Naše deti nám dodnes k daru, ktorý väčšinou vyberú veľmi citlivo, vždy napíšu zopár slov na nejaký papierik, ktorý ešte ilustrujú. Tie papieriky máme odložené. Na dare pre nás je najdôležitejšie práve toto. Keď si prečítam papierik, tak si uvedomím, že je to úžasné, že sú tu títo ľudia, ktorí pochádzajú z nás, sú sami sebou a predsa je medzi nami vzájomnosť. Že je to také nesamozrejmé, že sú dospelí a máme sa radi. Rituál obdarovania by bol bez tohto momentu prázdny.“
“„Simona Weilová (francúzska filozofka, pozn. red.) napísala, že v našom živote existujú dva okamihy úplnej nahoty a čistoty. Je to okamih narodenia a smrti. Filozofovať znamená učiť sa umierať a modlitba je akoby umierať.“
„
Z darčekov sa zvyčajne tešia najviac deti. V čom by sme však zmysel Vianoc mali nachádzať my, dospelí, ktorí už vieme, že darčeky nenosí Ježiško?
„Vianoce patria medzi sviatky, ktoré majú kvalitu dobrej básne. Keď si prečítam dobrú báseň, mám pocit, že sa v tých niekoľkých vetách pre mňa zhmotnil zmysel roztrúsený po všetkých dňoch môjho života.
Ak to, čo Vianoce predstavujú, nie je nejakým spôsobom roztrúsené po všetkých dňoch toho roku, tak Vianoce môžu byť nielenže nudou, ale hrozným predstieraním, ktoré všetci cítime. Rozbalíme si darčeky, zjeme, čo sa dá zjesť a rozhostí sa prázdnota. Človek nemôže predpokladať, že keď si v sebe vianočný cit necvičí, že ho na Vianoce zažije.“
Ako sa dá cvičiť cit pre Vianoce?