BRATISLAVA. V základnej škole v lokalite Stará Ľubovňa - Podsadek nie sú rómske deti segregované od ostatných detí, v tejto škole sa vzdelávajú z dôvodu ich trvalého pobytu v danom školskom obvode, a nie pre ich etnickú príslušnosť.
Vyplýva to z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, ktorý súd poslal žalobcovi - mimovládnej organizácii Poradňa pre občianske a ľudské práva v konaní o antidiskriminačnej žalobe.
Poradňa ju podala proti štátu zastúpenom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Mestu Stará Ľubovňa za segregáciu rómskych detí na základnej škole v Podsadku.

Výhrady súdu
Podľa súdu žalobca neuviedol žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že sa so žiakmi na základnej škole zaobchádza menej priaznivo ako so žiakmi na iných školách, že žiaci sú znevýhodňovaní, uviedol programový koordinátor Poradne pre občianske a ľudské práva Štefan Ivanco.
Žalobca v spore nepreukázal, že vzdelávanie rómskych žiakov sa v tejto škole uskutočňuje pre ich príslušnosť k rómskemu etniku.
Poradňa nedefinovala, aké preventívne opatrenia by mali žalovaní na odstránenie diskriminácie urobiť možno aj preto, že žiadne preventívne opatrenia, ktoré by mohli v zmysle zákona patriť do kompetencie žalovaných nie sú spôsobilé ovplyvniť etnické zloženie obyvateľov danej lokality.
Etnickú rôznorodosť školy podľa súdu nemožno garantovať, ani ovplyvniť direktívnym zásahom štátu. S tým však nesúhlasia členovia poradne, ktorí sa na prípade podieľali. Poradňa sa proti rozsudku odvolala a verí v jeho zvrátenie na odvolacom súde.
Nesúlad rozhodnutia súdu s právom
“Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby.
„
Rozsudok súdu má podľa advokátov Stanislavy Liptákovej a Štefana Ivanca niekoľko nedostatkov, ktoré zakladajú jeho nesúlad s medzinárodným, ale aj vnútroštátnym právom.
Okresnému súdu preto v podanom odvolaní vytýkajú nielen nesprávny postup v konaní, ale aj nesprávnu aplikáciu ustanovení antidiskriminačného zákona.
"Zákonná povinnosť štátnych orgánov zabezpečiť rovný prístup k vzdelaniu pre každé dieťa a povinnosť predchádzať segregácii je zvnútornená prakticky v každom právnom predpise na ochranu pred diskrimináciou," uviedla Liptáková.
Dodala, že súd navyše nesprávne aplikoval platnú antidiskriminačnú legislatívu, keď vyžadoval od poradne ako od žalobcu, aby preukazoval veci, ktoré z povahy veci preukazovať nemá a mala ich dokazovať žalovaná strana.
Ivanco k rozsudku poznamenal, že súd akoby vo všeobecnosti povedal, že sociálne vylúčenie mnohých rómskych detí a všetky jeho dôsledky na ne samotné aj na spoločnosť sú vlastne súčasťou prirodzeného vývoja, ktorý nemôžeme ovplyvniť a štátne inštitúcie nie sú povinné prijímať opatrenia na odstraňovanie diskriminácie a podporu sociálnej inklúzie. S tým však nesúhlasí.
Hlava XXII?
"Z rozhodnutia sa zdá, že súd chápe segregáciu vo vzdelávaní prinajlepšom ako nútené oddeľovanie detí, ktoré sa môže udiať rozhodnutím školy. Segregácia vo vzdelávaní je však jav, ktorý môže jednoducho vzniknúť v dôsledku dlhodobej nečinnosti štátu a samospráv v oblasti odstraňovania diskriminácie a podpory inklúzie príslušníkov znevýhodnenej menšiny," vysvetlil Ivanco.
Liptáková a Ivanco sa zhodujú v tom, že predstavitelia zákonodarnej a výkonnej moci sa dlhodobo zdráhajú prijímať účinné systémové opatrenia na ochranu ľudských práv znevýhodnených menšín. Preto je veľmi dôležité, aby súdy v demokratickej spoločnosti prevzali svoj diel zodpovednosti a svojimi rozhodnutiami menšiny aktívne chránili.
Poradňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava III v apríli 2015 ako tzv. verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona.
"Namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou rozšírili kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby," napísala poradňa vo svojej tlačovej správe k žalobe ešte v novembri 2015. S modulovou prístavbou nesúhlasila podľa poradne ani majorita mesta, ktorá namieta, že takéto riešenie neprinesie osoh ani majorite, ani rómskej minorite.
