Čo robí ihličnatý strom v zime, ak práve neskrášľuje ľudskú obývačku? Dýcha a bdie. No listnatý, ten sa úplne vypne a spí. Tak ako medveď.
Vedecké výskumy prinášajú prekvapivé zistenia a cez stromy pomaly vidíme už celý les.
Odhalenie, že medzi sebou dokážu komunikovať pomocou koreňov a podhubia, spôsobilo nedávno prevrat v našom bežnom pohľade na superorganizmus lesa. O fenoméne sa písalo ako o internete lesa. Aby si mohli vymieňať informácie, stromy do svojich služieb ako optické vlákna dokonca zapriahnu aj podhubie.
Aj kniha lesníka Petera Wohllebena Tajný život stromov sa stala tento rok bestsellerom. Predalo sa z nej pol milióna výtlačkov a bola preložená takmer do tridsiatich jazykov. Prístupnou formou šíri najnovšie poznatky.
Povedzme aj o tom, že stromy dokážu do sveta posielať správy aj pomocou vonných látok. Ak ich napadne nepriateľský hmyz, pošlú vzduchom súkmeňovcom výstražné signály. Ak ich listy obhrýzajú živočíchy, do pár minút sú schopné vypustiť do nich jedovaté látky a zvieratám ich znechutiť. O choré a oslabené jedince svojho druhu sa vedia postarať a poskytnúť im cez prepojené korene potrebné živiny. Stromy sa správajú sociálne.
Naprieč prírodnými ríšami je, zdá sa, viac podobností, než sme si pôvodne mysleli.
Techniky zimného prežitia
I keď zimné spánkové stratégie prežitia nie sú v rastlinnej a živočíšnej ríši, pochopiteľne, celkom rovnaké, nájdeme v nich viaceré paralely.
