BRATISLAVA. Dcéra Maríny Markušovej-Pedersen sa v zahraničí narodila ako dieťa Slovenky a Dána. Pri vystavovaní rodného listu jej však úrady odmietli zapísať dvojité priezvisko v takejto podobe, a tak ostala pre slovenské úrady len Markušová. Keď sa neskôr jej rodičia zosobášili, chceli dcérino priezvisko zmeniť na tvar po matke. Opäť nepochodili.
„Na moje zhrozenie jej vystavili rodný list s priezviskom Pedersenová. Pritom ja som nikdy nesúhlasila so zápisom priezviska v tvare -ová,“ hovorí Markušová-Pedersen.
Keďže rodina cestuje na Vianoce domov, požiadať o opätovnú zmenu už nestíhala. „Takže momentálne má každý z nás iné priezvisko a dúfame, že pohraničníci to pochopia a dcéru budú považovať za našu."
Ľudí, ktorí majú záujem o zdvojené priezvisko či priezvisko v zahraničnom tvare bez koncovky -ová, pribúda. Presnú štatistiku však ministerstvo vnútra nevedie.
Aj keď slovenské zákony dve priezviská povoľujú, nie je jedno, v akom poradí mená nasledujú, či to, kedy sa koncovka -ová musí písať a kedy nie.

Poradie mien aj pravopis majú pravidlá
Na úrade tak nepochodia ženy, ktoré mali predstavu, že svoje dievčenské meno si nechajú v prvej časti zdvojeného priezviska. Prvé musí byť podľa slovenských zákonov priezvisko manžela.