Hokej sa stal v Sovietskom zväze pýchou národa a kultom. Pre obyčajných fanúšikov, ale aj pre politické špičky.
Dokonca aj Leonid Iľjič Brežnev na začiatku jedného zo zasadnutí politbyra zablahoželal všetkým zhromaždeným súdruhom k veľkému víťazstvu. Všetci boli prekvapení - k akému víťazstvu? Veď s nikým nebojujeme!
Vy to neviete? Naši sa včera stali hokejovými majstrami sveta! Zaslúžia si Leninov rad, Vyznamenanie cti a Medailu za pracovnú statočnosť. Ako povedal, tak sa aj stalo.

Loptičku nahradil puk
Hokejový svet sa nestačil čudovať. V Sovietskom zväze sa začala táto kolektívna hra prebúdzať pomerne neskoro, ale už v šesťdesiatych rokoch boli Sovieti medzi amatérmi najsilnejší. Aj do tohto kolotoča, podobne ako v iných športoch, rýchlo naskočili.
Ľadový hokej v jeho kanadskej podobe nemal v Sovietskom zväze tradíciu. Národným športom tu bol takzvaný bandy hokej, ktorý sa hral s loptičkou na veľkom klzisku.
Až po druhej svetovej vojne na najvyšších miestach rozhodli, že by sa z hokeja mohol stať vhodný propagandistický prostriedok, ktorý by dokazoval vyspelosť socialistického režimu.