BRATISLAVA. Európania naďalej považujú prisťahovalectvo a terorizmus za najväčšie výzvy, ktorým EÚ v súčasnosti čelí. Podpora priorít a politík Európskej únie zostáva výrazná a od jari 2016 sa ešte zvýšila.
To sú dva kľúčové výsledky posledného štandardného prieskumu Eurobarometra, ktoré boli v piatok uverejnené spolu s osobitným prieskumom Eurobarometra "Budúcnosť Európy".
Terorizmus aj hospodárska situácia
Agentúru SITA o tom informovala Jana Cappello, vedúca tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Občania pri otázke, aké sú ich najväčšie obavy, naďalej najčastejšie poukazujú na prisťahovalectvo ako na problém, ktorému EÚ čelí.
Myslí si to 45 percent z opýtaných. Druhým najčastejšie uvádzaným problémom zostáva terorizmus (32 %). So značným odstupom za ním nasleduje hospodárska situácia (20 %), stav verejných financií členských štátov (17 %) a nezamestnanosť (16 %).
Prisťahovalectvo sa vníma ako problém číslo jeden pre EÚ vo všetkých členských štátoch s výnimkou Španielska a Portugalska.
Na úrovni jednotlivých krajín vzbudzujú najväčšie obavy nezamestnanosť (31 %) a prisťahovalectvo (26 %). Hospodárska situácia je na treťom mieste (19 %).
Migrácia ľudí
Ako ďalej informovala Jana Cappello, v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z jari 2016 sa podpora prioritných tém stanovených Európskou komisiou ďalej zvýšila.
Pokiaľ ide o otázku migrácie, 69 % Európanov uvádza, že podporujú spoločnú európsku politiku v oblasti migrácie a 61 % má pozitívny názor, pokiaľ ide o migráciu ľudí z iných členských štátov EÚ.
Viac ako polovica, 56 % Európanov má však negatívny názor na prisťahovalectvo ľudí z krajín mimo EÚ. Väčšina, 81 %, je za "voľný pohyb občanov EÚ, ktorí môžu žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ".
Podpora eura sa mierne zvýšila - podporu 58 % má v celej EÚ a 70 % v eurozóne. Pokiaľ ide o investície v rámci EÚ, 56 % Európanov súhlasí s tým, aby sa verejné finančné prostriedky používali na stimulovanie súkromných investícií na úrovni EÚ.
Dôvera v národné parlamenty a vlády
Prieskum zároveň ukázal, že pokračuje pozitívny trend a oproti jari 2016 sa dôvera v EÚ zvýšila z 33 % na 36 %. Zvýšila sa aj dôvera v národné parlamenty a vlády, zostáva však pod úrovňou dôvery v EÚ. Neutrálny obraz o únii má 38 %, pozitívny 35 % a negatívny obraz 25 %.
Štyria z desiatich Európanov sa domnievajú, že ich hlas má v EÚ váhu, čo je iba mierne pod vrcholom 42 % zaznamenaným na jar 2014 a na jar 2015. Spolu 67 % Európanov sa cíti byť občanmi EÚ.
Prieskum sledoval aj informovanosť o programe Erasmus, ktorá podľa neho od roku 2009 výrazne vzrástla. V súčasnosti o ňom počula viac ako polovica Európanov.
Väčšina Európanov (86 %) má pozitívny obraz o tomto programe. Aj keď sa informovanosť o tomto programe medzi jednotlivými krajinami značne odlišuje, Erasmus považuje za pozitívny signál väčšina obyvateľstva vo všetkých členských štátoch.
Rímsku zmluvu vníma ako pozitívnu udalosť v dejinách Európy 69 % Európanov. Tento názor zastáva väčšina respondentov Eurobarometra vo všetkých členských štátoch, uvádza sa ďalej v tlačovej správe Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Ponuka vyhliadok do budúcnosti
Z prieskumu Budúcnosť Európy zas medzi iným vyplynulo, že dve tretiny (66%) Európanov vnímajú EÚ ako miesto stability v nepokojnom svete.
To, že európsky projekt ponúka mladým ľuďom v Európe vyhliadky do budúcnosti, si myslí 60 % opýtaných. Spolu 82 % Európanov zas súhlasí s názorom, že trhové hospodárstvo by malo ísť ruka v ruke s vysokou úrovňou sociálnej ochrany.
Viac ako šesť z desiatich si myslí, že by sa malo viac rozhodovať na európskej úrovni, a to v mnohých oblastiach. Osem z desiatich uviedlo, že k týmto oblastiam patrí boj proti terorizmu a podpora demokracie a mieru (80 % v oboch oblastiach).
Viac ako sedem z desiatich má rovnaký názor na oblasť ochrany životného prostredia (77 %), podpory rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami (73 %), ako aj na riešenie otázky migrácie z krajín mimo EÚ (71 %).
Jesenný štandardný prieskum Eurobarometra 2016 sa uskutočnil prostredníctvom osobných pohovorov od 3. do 16. novembra. V rámci prieskumu bolo oslovených 32 896 respondentov z jednotlivých členských štátov EÚ a kandidátskych krajín.
Osobitný prieskum Eurobarometer 451 Budúcnosť Európy sa uskutočnil prostredníctvom osobných pohovorov v období od 24. septembra do 3. októbra. Na prieskume sa zúčastnilo 27 768 ľudí z členských štátov EÚ.
