História ukazuje, že keď si naši českí susedia obúvajú ponožky do sandálov, nepodliehajú nevkusu, možno len nasledujú tisícročné tradície.
Obľubovali ich najmä muži, dlho dokonca patrili výhradne do mužského šatníka. Nie je teda dôvod, aby sa z nich netešili aj teraz pod stromčekom.
Už nie sú vyrobené zo srsti zvierat, ani sa neupevňujú ako podväzkový pás. Tak prečo nie?
„Obuj si sandále vyrobené z pevnej hovädzej kože a na chodidlá si natiahni piloi,“ tak radil Hesiodos, grécky básnik a filozof, vo svojej náučnej básni Práce a dni mladšiemu bratovi Persisovi.
Rád ho poučoval, a nám sa vďaka tomu zachovala prvá zmienka o ponožkách v dejinách. Pochádza z 8. storočia pred naším letopočtom, Hesiodos bol mladším Homérovým súčasníkom a zároveň jeho obdivovateľom.
Slovom 'piloi' označovali Gréci tkaninu z vlny a zvieracej srsti, ktorú používali ako mäkkú a teplú výstelku do sandálov. Nosili ju veľmi radi a historici predpokladajú, že rovnako ako dnešný človek sa pred vstupom do domu vyzuli a chodili len v piloi, čiže ponožkách.
Ľavá detská ponožka s oddeleným palcom. 3. až 4. storočie. (zdroj: Britské múzeum)Mami, pošli ponožky, písali rímski legionári
Gréci neboli jediní, ktorí nosili ponožky do sandálov. Archeologické nálezy z okolia Hadriánovho valu v oblasti Vindolanda v severnom Anglicku dokazujú, že rímski vojaci, ktorí strážili severnú hranicu Rímskej ríše, sa v tunajšom podnebí necítili práve najlepšie.
Na korešpondenčnej tabuľke z prelomu prvého a druhého storočia sa niekoľkokrát opakuje „pošlite ponožky“, na druhej, ktorú z teplého Talianska poslala starostlivá matka alebo manželka, sa píše: „Posielam... ponožky, dvoje sandálov a dvoje spodiek.“
