BRATISLAVA. Predsedníctvo v Rade Európskej únie bolo obzvlášť úspešné, Slovensko ho dobre zvládlo a dosiahlo niekoľko významných úspechov. Tvrdí to šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, medzi úspechy možno zaradiť Bratislavský summit, ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody, spustenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, podpis obchodnej dohody s Kanadou či oblasť digitálneho trhu.
Naopak, podľa jeho slov pomalšie napredujú rokovania o reforme azylovej politiky či smernici o vysielaní pracovníkov.
Bratislavský neformálny summit 27 členských krajín okrem Veľkej Británie bol podľa Chreneka dobrým signálom, že európske krajiny aj po referende o brexite vedia držať spolu a vedia sa dohodnúť na tých najdôležitejších otázkach. Podľa Chreneka bola mimoriadne dôležitá ratifikácia Parížskej dohody, a to nielen pre Európu, ale celosvetovo.
Za úspech považuje aj spustenie činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Ďalším dôležitým bodom v druhom polroku 2016 bolo aj podpísanie obchodnej dohody s Kanadou (CETA).
Z predsedníctva podľa Kisku vychádzame so cťou. Čo si myslia iní? Čítajte Rýchle reakcie Slovenska
„Je aj plno iných dobrých dohôd, ktoré pod slovenským vedením Rada EÚ prijala. Napríklad v oblasti digitálneho trhu je tu dohoda o spôsobe, akým sa ukončí roaming v júni 2017, dohoda o využívaní frekvenčného pásma pre rýchly mobilný internet (5G) a tiež dohoda o odstránení neodôvodneného geografického blokovania, napríklad pri nákupoch na internete,“ vymenoval Chrenek to, čo sa od júla podarilo naplniť s tým, že Slovensko dokázalo nájsť dohodu medzi členskými štátmi a posunúť mnohé ďalšie veci dopredu.
Slovensko tiež rýchlo zareagovalo v prípade tzv. Junckerovho investičného fondu.
„Komisia dala návrh na posilnenie fondu a jeho predĺženie do roku 2020. Chceme, aby do roku 2020 bolo 500 miliárd nových investícií podporených z tohto fondu. Aj tu Slovensko veľmi rýchlo zareagovalo a dosiahlo dohodu medzi krajinami o tom, že tento fond potrebuje rozšírenie tak, aby pomáhal pri investíciách v celej EÚ,“ dodal šéf EK na Slovensku.
Zarobili na slovenskom predsedníctve. Ktoré firmy sú blízke Smeru? Čítajte Niečo ide aj pomalšie
Chrenek priznal, že z mnohých, často aj objektívnych dôvodov a napriek slovenskému úsiliu, idú niektoré veci pomalšie.
„Máme 28 členských štátov, každý má svoje záujmy. Takým príkladom, kde Komisia si želá väčší posun, je oblasť migrácie. Sú viaceré návrhy, ktoré nie sú dotiahnuté do konca. Máme tu návrh na reformu azylovej politiky EÚ,“ uviedol príklad. Ďalším príkladom z oblasti migrácie je návrh Komisie o systéme, ktorý nazývajú vstup – výstup.
„EK dala návrhy, aby sme mali lepší prehľad o tom, kto vstupuje do EÚ, kedy odchádza. Lepšie prepojenie, lepšie databázy, v ktorých budú dôležité údaje o tých, ktorí vstupujú, to je ďalšia oblasť, kde by sme uvítali väčší pokrok,“ dodal Chrenek. Okrem toho Komisia by chcela väčší pokrok pokiaľ ide o smernicu o vysielaní pracovníkov.
Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková? Čítajte Viac Európy na Slovensko
Chrenek na otázku, či sa Komisia neobáva, že Slovensko sa po skončení predsedníctva vráti k svojej tvrdej protimigračnej rétorike povedal, že hoci sa nie všetko v oblasti migrácie podarilo dotiahnuť, Slovensko ukázalo, že vie robiť v prospech celej EÚ a snažilo sa hľadať kompromisy aj v oblasti migrácie.
„Myslím, že konštruktívnu úlohu bolo vidno aj na summite v Bratislave, kde aj predsummitová deklarácia krajín V4 smerovala ku kompromisu na celoeurópskej úrovni, nerozdeľovala tak Európu a to bolo aj zásluhou Slovenska. Naozaj by som povedal, že Slovensko bolo úspešným mediátorom, sprostredkovateľom a snažilo sa hľadať riešenia dobré pre celú EÚ,“ povedal Chrenek.
Chrenek na záver podotkol, že predsedníctvo prinieslo viac Európy na Slovensko. „Tu mnohí ľudia mohli vidieť, že Európska únia nie je len Brusel, že nerozhodujú len inštitúcie, ale členské krajiny sú tie, ktoré vo finále rozhodujú a slovenskí ministri museli za celú EÚ vysvetľovať, prečo sa prijali niektoré rozhodnutia, prečo sa prijíma európska legislatíva a aký to má konkrétny dopad na ľudí,“ povedal Chrenek.
Ako dodal, dúfa, že mnohí Slováci zistili, že EÚ vôbec nie je o zakrivených uhorkách, ale je o podstatných veciach pre život ľudí ako sú zamestnanosť, bezpečnosť, ochrana vonkajších hraníc a životného prostredia či vytváranie lepších podmienok pre mladých ľudí.
