BRATISLAVA. V koncepcii efektívnej solidarity bude podľa slov ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka pokračovať aj maltské predsedníctvo.
Osobne sa o tom rozprával aj s ministrom vnútra Maltskej republiky Carmelom Abelom. Agentúre SITA to povedal sám minister Kaliňák.
Dve úlohy predsedníctva
Pripomenul, že na ukončenie migračnej krízy prijali členovia EÚ opatrenia aj v rámci Bratislavskej cestovnej mapy, ktorú schválili na neformálnom summite v Bratislave 16. septembra.
Tú považuje minister za veľký úspech predsedníctva. Bratislavský summit predznamenal summit vo Vallette a neskôr v Ríme, "kedy by táto situácia mala byť svojim spôsobom vyriešená,“ vysvetlil Kaliňák.
„Do slovenského predsedníctva sme šli s jasným cieľom a myslím, že sme ho do bodky splnili," uviedol. Slovenské predsedníctvo malo dve základné úlohy, a to rozbehnúť Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž (tzv. nový FRONTEX) a odolať tlaku zaviesť v EÚ povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov a migrantov.
Hľadanie kompromisu
„Pohraničná a pobrežná stráž začala fungovať už v októbri tohto roka a 6. a 7. decembra sa nám podarilo pripraviť aj 1500-člennú jednotku rýchleho nasadenia. Kvótam sme odolali statočne, dokonca sme prišli s vlastným návrhom a prvýkrát sa stalo, že sa začalo hovoriť o efektívnej solidarite,“ zhodnotil Kaliňák.
Na začiatku migračnej krízy boli podľa ministra vnútra v Európe rozdelené štáty na dva póly – za a proti povinným kvótam na utečencov.
V súčasnosti sa už nachádza mnoho krajín niekde uprostred a hľadajú kompromisný návrh. „My sme určite v strede, pretože sme pripravili akceptovateľný návrh, ktorý urobí Európu bezpečnejšou,“ uviedol Kaliňák.
Príklad efektívnej solidarity
Dodal, že príklad efektívnej solidarity, ktorú aplikovalo Slovensko na pomoc so žiadateľmi o azyl v Rakúsku, sprevádzalo mnoho obáv, ale nakoniec z toho vzišiel úspešný projekt. Rakúsko podpísalo so Slovenskom v roku 2015 Memorandum o porozumení.
„Poskytli sme pomoc ľuďom, ktorí sa tlačili v utečeneckom tábore v Traiskirchene, ktorý bol preplnený a ľudia sa tam nevedeli dostať k základným hygienickým potrebám,“ povedal minister.
Dodal, že za rok prešlo bránami zariadenia v Gabčíkove 1200 sýrskych žiadateľov o azyl v Rakúsku. Zdôraznil, že počas ich pobytu nenastal žiaden bezpečnostný incident a každému z nich bolo jasné, ako sa má správať a čo by nasledovalo v prípade porušenia pravidiel.
„Toto je konkrétny model, ako urobiť efektívnu solidaritu... Bola to úplne konkrétna pomoc s konkrétnym číslom, dokonca väčším ako niektoré naše relokačné schémy,“ vysvetlil Kaliňák.
Zvýšená ochrana hraníc
Za dôležité považuje najmä to, že všetci utečenci, ktorí prišli, ostali v Gabčíkove až do chvíle, pokiaľ sa o nich nerozhodlo v Rakúsku.
Nenastal tak žiaden sekundárny pohyb, ktorý je podľa neho základným problémom relokácie.
Do celého systému riešenia migračnej krízy však podľa Kaliňáka patrí okrem efektívnej solidarity aj zvýšená ochrana hraníc schengenu, vysielanie policajtov na pomoc tranzitným krajinám či poskytovanie finančných prostriedkov na pomoc migrantom za hranicami. Takýto systém je podľa neho "omnoho efektívnejší ako ten, ktorý vymysleli na povinné kvóty“.
