Český novinár Petr Šabata prišiel do redakcie denníka SME pred dvoma rokmi, krátko po tom, ako z nej odišla veľká časť redaktorov do Projektu N. S malým počtom redaktorov denník síce na začiatku podľa neho neprinášal kauzy, ale čitatelia oceňovali ľudskejší obsah novín. Skupina Penta, ktorá vlastní časť vydavateľstva, s ním o obsahu hovorila len raz, keď sa sťažovala na sériu článkov o zdravotníctve.
Prečo odchádzate z denníka SME?
„Z rodinných dôvodov. Práca v SME bola vynikajúca a prázdna redakcia na začiatku bola veľká profesionálna výzva. Ale myslím, že sme ju ako tím zvládli. Zvládli sme voľby, zvládli sme prechod na primárne webový spôsob práce a v súčasnosti je redakcia vo veľmi dobrej kondícii, takže môžem odísť. Mám radosť, že môžem ísť pracovať do Českého rozhlasu.“
Neprestalo vás Slovensko baviť?
„To určite nie. Trh tu nie je vôbec jednoduchý, keďže printovým médiám dochádza dych. Práca by tu bola zaujímavá, ale musím ísť do Prahy.“
Redakcia začiatkom roka 2015 naozaj pôsobila mŕtvo. S akými pocitmi ste prichádzali do redakcie vtedy a ako ju vidíte dnes?
„Vtedajšiu situáciu som vnímal tak, že pre zdravie slovenskej demokracie je dôležité, aby SME fungovalo ďalej a zachovalo si nejakú kvalitu. Toto zadanie ma zaujalo, aj keď je pravda, že tu na začiatku bolo málo ľudí. Samozrejme, kvalita obsahu nebola porovnateľná s tým, čo predvádzala predošlá redakcia.
Nemali sme redaktorov na politiku a kauzy, ale viac sme písali o školstve a zdravotníctve, čiže o bežných veciach. Reakcia čitateľov bola celkom priaznivá. Zhrnul by som ju do vety jedného čitateľa, ktorý zhodnotil obsah v novinách ako „ľudskejší“. Dnes už je to štandardná redakcia, ktorá ma veľa dobrých novinárov.“

Zúčastnili ste sa na rokovaniach o vstupe Penty?
„V tom čase sme pre Petit Press zakladali na východe Slovenska regionálne týždenníky. Vstup Penty som síce sledoval, ale nezúčastňoval som sa na rokovaniach. Šéf vydavateľstva Alexej Fulmek ma oslovil niekedy začiatkom Decembra 2014, keď už bolo jasné, že príde k exodu novinárov.“