BRATISLAVA. Slovensko má prebytok stredných škôl. V prípade základných škôl platí, že v tých mikroregiónoch Slovenska, kde je vysoká miera reprodukcie obyvateľstva, je základných škôl nedostatok.
Naopak, tam, kde je nízka miera reprodukcie, je škôl nadbytok. Pre agentúru SITA to uviedla hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová s tým, že sieť stredných škôl je potrebné zoštíhliť, respektíve je potrebné zmeniť štruktúru odborov vzdelávania. Inak zrejme nebude možné začať pracovať so žiakmi kvalitnejšie.
Kalmárová vysvetľuje problém slovenského školstva cez analógiu takzvanej tragédie spoločného majetku, ktorý sa používa v mikroekonómii.
"Centrálnym motívom analógie je pasienok za dedinou v kolektívnom vlastníctve dedinčanov. Tí sa dohodnú, že na pasienok môžu poslať za každý gazdovský dvor dohodnuté množstvo kráv, lebo viac kráv pasienok dostatočne uživiť nedokáže. Nejaký čas to funguje, kravy majú vysokú dojivosť, sú zdravé a pasienok je schopný opakovanej reprodukcie krmiva. No neskôr jednotlivé gazdovské dvory začnú kravy postupne pridávať, pričom v začiatku im to prinesie viac mlieka ako pri predchádzajúcim počte kráv. Pridaním každej ďalšej kravy vždy daný majiteľ získa na úkor ostatných. Výsledkom po nejakom čase je zničený pasienok, ktorý už nedokáže uživiť žiadnu kravu," uviedla Kalmárová s tým, že tento príklad sa dá previesť do reality vzdelávacieho systému na Slovensku.
V školskej realite možno podľa Kalmárovej pod kravami chápať školy a pasienok možno nahradiť priestorom, v ktorom sa uskutočňuje vzdelávanie.
Tento priestor má pritom limitované dimenzie, keďže je limitovaný objem peňazí, ktorý z daní putuje do vzdelávania, limitovaný počet kvalitných učiteľov a limitovaný počet potenciálnych žiakov, ktorí v danom čase a priestore môžu nastúpiť do jednotlivých druhov škôl.
"Je teda nepochybné, že „školský pasienok“ má takisto svoje limity vo vzťahu k počtu škôl, ktoré má uživiť. Ak je škôl v priestore viac ako je zdravé, individuálnym zriaďovateľom, nech ide o kohokoľvek (štát, cirkev, súkromník), tento stav dočasne bude prinášať úžitok. Čiže individuálny záujem bude uspokojený. Ak je škôl viac ako je zdravé dlhšiu dobu, začne sa proces všeobecnej degradácie kvality vzdelávania a to sa práve deje," uviedla Kalmárová s tým, že školy si prestali konkurovať kvalitou, ale začalo fungovať dumpingové vzdelávanie, keď hlavným konkurenčným nástrojom sa stalo poskytovanie dokladu o vzdelaní za cenu čo najmenšieho úsilia žiakov.
Hlavná školská inšpektorka upozorňuje, že rozhodujúcim faktorom je okrem malých nárokov kladených na žiakov aj blízkosť školy domovu žiakov. Konkurenčným nástrojom v tomto kontexte pritom prestal byť výber kvalitných učiteľov, budovanie kvalitných hmotných podmienok a konštrukcia výnimočného vzdelávacieho programu.
"Tento stav samozrejme vedie k tragédii spoločného a je v priamom konflikte so spoločenským záujmom," dodala na záver Kalmárová.
