BRATISLAVA. Mlčanie, vyhýbavé pohľady a podozrievavosť. Tak videl Slovákov Nór Håkon Schønheyder pár dní po tom, ako prišiel na Slovensko koncom roku 2015, aby tu pracoval na nórskej ambasáde. Niektorým cudzincom sa podľa Schønheydera túto bariéru nikdy nepodarilo prekonať.
Rezervovanosť si všimol aj v službách, keď prvýkrát navštívil supermarket. Personál mu nebol ochotný pomôcť, hneď ako zistil, že Nór nevie po slovensky.
„A to ani napriek tomu, že som mal obrázok tovaru, ktorý som hľadal, a pokúšal som im to vysvetliť v angličtine, nemčine či ruštine,“ povedal Schønheyder.
Aby cudzinci vedeli, čo môžu od Slovákov očakávať, Centrum pre výskum etnicity a kultúry vydalo pre nich publikáciu. Približne 50 cudzincov v nej radí iným cudzincom, na čo sa majú na Slovensku pripraviť.
Ich postrehy sa rôznia. Kým južania vidia Slovákov ako pedantných ľudí, Nemci sa sťažujú na ich nedochvíľnosť. Niektorí cudzinci si všimli, že Slováci sa radi bozkávajú, iní ani po rokoch nevedia, ako sa so slovenskými známymi privítať.
V jednej veci sa však zhodujú. Hoci na prvý pohľad Slováci nevyzerajú priateľsky, po prvotnej opatrnosti cudzinca radi prijmú medzi seba, tvrdí Alena Chudžíková z centra. Ľudia zo zahraničia, oslovení denníkom SME, dodávajú, že zbližovanie sa tu často nezaobíde bez domácej pálenky.
„Cudzinci niekedy vidia Slovákov pozitívnejšie než samotní Slováci,“ zhodnotila Chudžíková.

Lámanie ľadov
Schønheyder mal šťastie. Hneď na začiatku sa spoznal s miestnym Bratislavčanom, ktorý ho predstavil svojej partii kamarátov. Mnohým iným cudzincom sa také niečo podľa neho nepodarilo.