BRATISLAVA. Dôsledkom zlepšenia činnosti slovenských súdov je podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej v roku 2016 nižší počet súdnych prieťahov v konaniach.
Ten podľa nej klesal už minulý rok a v rovnakom trende pokračoval aj v tomto roku. Vyplýva to z podnetov verejnosti, ktorým sa v roku 2016 venovala Kancelária verejného ochranu práv. Agentúre SITA to potvrdila sama ombudsmanka.
Výsledky práce
Hoci správu o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2016 predloží Dubovcová Národnej rade (NR) SR do konca januára 2017, veľká časť výsledkov jej práce je podľa nej zrejmá už teraz.
Verejná ochrankyňa práv sa venovala prieskumom v oblastiach, na ktoré už dlhodobo poukazuje a ktoré z hľadiska ľudských práv nie sú na Slovensku dotiahnuté do konca.
"Máme ukončený prieskum bezbariérového prístupu do verejných budov. Potvrdili sa naše zistenia porovnateľné s predchádzajúcim rokom. Verejné budovy majú veľa nedostatkov, najhoršie však dopadli školy,“ povedala ombudsmanka
V rámci prieskumu sledovala bezbariérovosť všetkých stupňov škôl, štátnych nemocníc a zdravotných zariadení, policajného zboru a klientskych centier.
Ďalší z prieskumov Kancelárie verejného ochrancu práv sa venoval vypočutiu detí v súdnych konaniach. "Aj dieťa má základné právo byť vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka,“ zdôraznila Dubovcová.
Prieskum vo vzťahu k dodržiavaniu tohto práva nedopadol dobre najmä v civilných konaniach, prieskum v trestných konaniach ombudsmanka ešte ukončuje. "Myslím si však, že to bude porovnateľné,“ dodala.
Štát stále zlyháva v ochrane slabších skupín, hovorí ombudsmanka Čítajte Z prieskumu, ktorý ombudsmanka realizovala od februára 2016, napríklad vyplynulo, že súdy priamo vypočúvali dieťa iba vtedy, keď potrebovali doplniť dokazovania pre svoje rozhodnutie. K vypočutiu dieťaťa tak súdy nepristupovali preto, aby vytvorili dieťaťu možnosť uplatniť si svoje právo byť vypočuté, ale z vlastných dôvodov - z dôvodov svojej inštitucionálnej potreby.
Ak takúto potrebu necítili, dieťa nedostalo možnosť vyjadriť sa k veci, ktorá sa ho týka. Právne je však toto právo dieťaťa zakotvené v slovenskej legislatíve od 1. júla tohto roka. Otázkou podľa Dubovcovej teda zostáva, či naň budú súdy aj adekvátne prihliadať.
Práva každého človeka
Veľký prieskum, ktorý ombudsmanka práve ukončuje, súvisí s právom každého človeka na priaznivé životné prostredie. Ide o prieskum postupu Ministerstva životného prostredia SR vo vzťahu k dodržiavaniu ochrany vôd na riekach Hron a Váh v súvislosti s výstavbou malých vodných elektrární. "Myslím si, že toho, kto má Slovensko rád, by mal tento prieskum kladne ovplyvniť,“ uviedla ombudsmanka.
Podrobné výsledky tohto prieskumu zverejní ombudsmanka v januári 2017. Jedným z problémov, na ktoré Dubovcová dlhodobo poukazuje, je prístup marginalizovaných rómskych obyvateľov k pitnej vode či k protipožiarnej ochrane.
"Dôsledky toho, že ľudia žijúci v osadách, v ktorých nemajú prístup k pitnej vode, majú celospoločenský rozmer,“ povedala.
Pozitívne však zhodnotila výzvu ministerstva vnútra na poskytnutie dotácií 1 043 mestám a obciam zo siedmich krajov na vybudovanie prístupu k pitnej vode. Tú vyhlásil rezort vnútra začiatkom decembra. Ombudsmanka však upozorňuje, že táto výzva je len predpokladom k dostupnosti ľudí k pitnej vode, nie ešte dostupnosť ako taká.
Dubovcová tento rok už navrhla aj zmenu legislatívy, aby sa prístup k pitnej vode stal súčasťou práva každého človeka v hmotnej núdzi. Navrhla, že "ak by sa preukázalo, že človek v hmotnej núdzi nemá prístup k pitnej vode, ministerstvo práce by mu malo vyplácať v rámci sociálnych dávok aj položku na dostupnosť k vode“.
Zdôraznila, že sa to netýka len Rómov, ale každého človeka v hmotnej núdzi. Tento príspevok by podľa nej mohli získať napríklad starostovia obcí, ktorí by týmto ľuďom vodu zabezpečovali. Spätnú väzbu od ministerstva však doteraz nedostala. "Mrzí ma, že z verejného priestoru som zachytila správu, že starostovia niektorých obcí nechcú vodu týmto ľuďom sprístupňovať z finančných dôvodov,“ povedala ombudsmanka.
