O boji proti užívaniu toluénu vo Fiľakove i snahe obmedziť jeho predaj sa denník SME rozprával s primátorom mesta ATTILOM AGÓCSOM.
Prečo ste sa rozhodli spustiť iniciatívu za obmedzenie predaja toluénu na Slovensku?
"Vidíme to ako dlhodobý problém. Opätovne sa to objavuje medzi školskou mládežou. Najčastejšie túto drogu užívajú najchudobnejší ľudia, veľmi často aj Rómovia, aj keď by som to takto taxatívne nespájal. Myslím si, že musí nejako zasiahnuť samospráva aj štát, aby k tejto chemikálii nebol jednoduchý prístup."
Máte už predstavu, ako by obmedzenie prístupu k toluénu mohlo v praxi vyzerať?
"Začal som zisťovať, aký je prístup k toluénu, a zistil som, že úplne jednoduchý. Zájdete do predajne farby laky a kúpite si ho. Vygooglil som si slovné spojenie zákaz toluénu a zistil som, že existuje v Česku. V Česku vedie ministerstvo životného prostredia zoznam nebezpečných chemických látok. Rok na to, ako bol vydaný tento zoznam, zosynchronizovali svoju legislatívu so smernicou Európskeho parlamentu z roku 2005, ktorá hovorí o nebezpečných látkach a konkrétne o toluéne. Stačilo by zosúladiť naše smernice o nebezpečných látkach s platnou európskou smernicou a máme problém vyriešený. Aspoň z hľadiska toho, že mládež v týchto regiónoch, kde je najväčší problém, nebude mať k toluénu až tak jednoduchý prístup. Podľa spomínanej úpravy bežný človek už nezájde do predajne a nekúpi si toluén, ale musí predložiť živnostenské oprávnenie, ktoré dokazuje, že sa venuje činnosti, pri ktorej potrebuje túto látku."

Teda podobne, ako to má upravené Česká republika?
"Áno. Myslím si, že toto je z právneho pohľadu cesta. Samozrejme, len toto nestačí. Musíme pracovať s rodinami. Zvolávam napríklad pracovné porady, kde to preberáme. Napríklad mestská polícia má záznam z konkrétneho dňa, na ktorom je nejaká mládež, ktorá bola nafetovaná. Analyzujeme to. Rozhodujeme sa, kto pôjde do rodiny, ktorej sa to týka. Zamýšľame sa nad tým, ako intervenovať v ich prostredí, aby minimálne nešírili užívanie návykovej látky."
Má to svoj prínos?