BRATISLAVA. Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie dosiahlo pre občanov konkrétne výsledky, ktoré by bez EÚ neboli možné.
Ako na tlačovej besede uviedol splnomocnenec vlády pre predsedníctvo a štátny tajomník ministerstva zahraničia Ivan Korčok, tých konkrétnych výsledkov bolo minimálne desať.
Premiér Robert Fico uviedol, že SK PRES bolo úspešné nielen podľa neho, ale najmä podľa zahraničných partnerov, najvyšších predstaviteľov európskych inštitúcií, ale aj zahraničných médií.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dodal, že SK PRES bolo profesionálne pripravené aj odvedené a Slovensko bolo vnímané ako nestranný sprostredkovateľ.
Predsedníctvo, na ktoré sa rýchlo zabudne Čítajte Konkrétne výsledky
Prvým konkrétnym výsledkom podľa Korčoka je, že od júla končia v EÚ roamingové poplatky. Druhý výsledok sa týka rozpočtu EÚ, kde sa Slovensku podarilo vybojovať na tohtoročný rozpočet pre farmárov a producentov mlieka dodatočných 500 miliónov.
„Po tretie – prijali sme závery, kde Európska komisia dostala konkrétne zadanie na predloženie nástrojov proti nekalým praktikám v obchode. To znamená okrem iného to, že v tom istom obale dostane rovnaký produkt, či si ho kúpite na Slovensku alebo v Rakúsku,“ vysvetlil Korčok s tým, že tento návrh bol v Rade niekoľko rokov blokovaný.
Štvrtým bodom je dohoda o frekvenčnom pásme. „Naschvál používam takýto zložitý pojem, pretože takýto je názov legislatívy. Ale za týmto sa skrýva to, že EÚ sa po slovenskom predsedníctve môže pustiť do budovania vysokorýchlostného internetu, ktorým bude pokrytá celá EÚ,“ informoval Korčok.
Pokiaľ ide o digitálnu ekonomiku, ktorá je podľa Korčoka mimoriadne dôležitá pre hospodársky rast a konkurencieschopnosť, po rokoch sa SK PRES podarilo dosiahnuť dohodu o odstránení geografického blokovania. Ide o to, že občania EÚ budú môcť nakupovať aj v internetových obchodoch zo zahraničia alebo v zahraničí, čo v niektorých prípadoch nebolo možné. Šiestym úspechom je modernizácia obchodných nástrojov, za čím je to, že EÚ sa dokáže lepšie brániť dumpingovým dovozom napríklad v oceliarskom priemysle.
Ďalším úspechom je podľa neho to, že kohézna politika ostáva najdôležitejším investičným nástrojom EÚ. Korčok ocenil aj úspechy v oblasti revízie rozpočtu do konca roka 2020. „Slovenská republika zabezpečila okrem iného to, že budú alokované dodatočné zdroje vo výške 1,2 miliardy eur na boj proti nezamestnanosti mladých,“ povedal Korčok.
Desiatym úspechom je podľa neho to, že v energetickej únii sa zásadným spôsobom podarilo potlačiť dopredu legislatívu, ktorá zabezpečí bezpečnosť dodávok plynu. „Toto je len desať z radu konkrétnych vecí, ktorými sa snažíme komunikovať to, že predsedníctvo nebolo len prestížou, ale sú to úplne konkrétne veci, ktoré, verím, si občania budú spájať aj s EÚ a SK PRES,“ dodal Korčok.
Bratislavský proces
Podľa premiéra Fica je úspechom to, že sa lídrom na summite v Bratislave podarilo dohodnúť sa na Bratislavskom procese. „Ja si myslím, že Bratislavský proces ako taký už vstúpil do moderných dejín európskej politiky, pretože sa používa ako začiatok procesu sebareflexie EÚ, ktorá musela prísť po rozhodnutí britských voličov opustiť Európsku úniu,“ povedal dnes Fico.
Za druhý obrovský úspech považuje posun o tom, ako sa pozerá na migráciu a jej riešenia. „Na začiatku boli dva úplne odlišné tábory. Jeden tábor, ktorý presadzoval povinnú solidaritu, druhý tábor, ktorý hovoril, že solidarita sa dá vyjadriť aj iným spôsobom ako povinným prijatím určeného počtu migrantov,“ povedal a poďakoval sa Lajčákovi, Korčokovi aj stálemu predstaviteľovi Slovenska pri EÚ Petrovi Javorčíkovi, ktorí na koncepte efektívnej solidarity pracovali. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Malta, ktorá Rade EÚ od 1. januára predsedá, bude v tomto koncepte pokračovať ďalej.
Fico takisto vyzdvihol, že Európskej únii sa podarilo ratifikovať klimatickú Parížsku dohodu, čím Únia dokázala, že nie je iba formálnym lídrom, ale skutočným a určuje tempo, pokiaľ ide o boj proti klimatickým zmenám. Okrem toho predseda vlády za úspech považuje podpis obchodnej a investičnej dohody s Kanadou (CETA), spustenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a s tým súvisiacu ochranu schengenských hraníc. Minister Lajčák ocenil aj pokrok, pokiaľ ide o vízovú liberalizáciu s Gruzínskom a Ukrajinou.
Pripomenul, že SK PRES bolo zároveň „školou“ pre našich diplomatov a úradníkov, ktorí nazbierali skúsenosti, ktoré budú môcť využiť aj v budúcnosti.
Slovensko po prvýkrát v histórii predsedalo Rade Európskej únie od 1. júla 2016 do konca roka. Predsedníctvo sme prebrali od Holandska a odovzdali sme ho Malte. Úlohou predsedníckej krajiny je hľadať kompromisy medzi 28 členskými krajinami EÚ, ale aj medzi Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Rozpočet na SK PRES bol pôvodne 70 miliónov eur, napokon sme podľa Fica minuli 55 až 56 miliónov.
