BRATISLAVA. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), o ktorú úrad požiadala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v súvislosti so zavedením a využívaním elektronického monitoringu osôb, bude ukončená tento mesiac.
Agentúre SITA to potvrdila hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková. Dodala, že výsledky kontroly možno očakávať vo februári. Ministerka spravodlivosti prejavila záujem o takúto kontrolu, lebo verí, že výsledky prinesú poučenie, pokiaľ ide o dizajnovanie takýchto projektov.
Slabé využitie
Elektronický monitoring osôb je projekt predchádzajúceho vedenia ministerstva spravodlivosti na čele s Tomášom Borecom. Rezort naň získal 22 miliónov eur z eurofondov v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti.
Projekt bol dimenzovaný na monitorovanie 2 000 osôb. Od januára minulého roka, odkedy platí zákon o používaní tzv. elektronických náramkov, sa v praxi neuplatňuje tak, ako sa očakávalo.
Momentálne má trest domáceho väzenia šesť osôb. Okrem toho už bol monitoring ukončený pri nariadenom treste domáceho väzenia v siedmich prípadoch, z toho v troch prípadoch bol spojený s kontrolou požívania alkoholu, poskytol aktuálne informácie hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Elektronický systém monitorovania osôb bol minulý rok tiež využitý na monitorovanie odsúdených s trestom zákazu priblíženia sa k osobe (10 odsúdených), zákazu priblíženia sa k budove (traja odsúdení) a pri treste pohybu v prikázanej zóne (štyria odsúdení). Systém monitoringu využilo aj 10 chránených osôb.
Ministerka Žitňanská iniciovala počas roka použitie monitoringu aj pri odsúdených pri práci na pracoviskách mimo ústavov. V súčasnosti je monitorovaných do 260 odsúdených na pracoviskách pri ústavoch na výkon trestu odňatia slobody pri Leopoldove, Hrnčiarovciach, Nitre, Žiline a Sučanoch, Ilave, Sabinove, Levoči, Košiciach a Bratislave, informoval ďalej hovorca.

Ďalšie možnosti
Okrem využitia náramkov v rámci väzenstva ministerstvo spravodlivosti identifikovalo niekoľko možností, ktoré by umožnili či už rozšírenie využitia elektronického monitoringu osôb na ďalšie situácie alebo zrýchlenie súvisiacich administratívnych procesov.
Tieto možnosti budú ďalej predmetom odbornej diskusie tak, aby výsledné riešenie prinieslo v praxi racionálne a účinné použitie monitoringu s úžitkom pre štát, odsúdeného ako i chránenú osobu, avizuje hovorca.
V zmysle právoplatne uzatvorenej zmluvy si dodávateľ môže uplatniť za rok 2016 maximálne ročné náklady na prevádzku elektronického systému monitoringu osôb vo výške 3 839 336 eur s DPH a v tomto roku 3 110 149 eur s DPH. V oboch rokoch je v cene zahrnutý mesačný paušál za služby prevádzkovej podpory, servisné výjazdy a údržba.
Na základe rokovaní s dodávateľom ministerstvo v roku 2016 podľa Bublu dosiahlo podstatné zníženie ceny za ďalšiu prevádzku a podporu systému celkovo na úrovni 630-tis. eur ročne. Dodávateľ poskytol rezortu aj ďalšiu zľavu na vybrané projekty, čo predstavuje úsporu takmer 120-tis. eur, informoval hovorca.
