Aké máte pocity pri 40. výročí Charty 77?
"Asi také, že je to niečo z minulého storočia a tisícročia a napriek tomu si to stále pripomíname. Asi to prežilo svoje aktuálne poslanie a posolstvo, s ktorým Charta prišla, presahuje aj do prítomnosti."
Nemáte pocit nespravodlivosti, že výročie Charty sa už dnes nepripomína v takej miere ako napríklad v období po Nežnej revolúcii?
"Myslím si, že je to prirodzený beh histórie. Staré veci sú prekrývané novými a staré sa dostávajú už len do roviny pietných spomienok."

Myslíte si, že posolstvo Charty je aktuálne aj po štyridsiatich rokoch pre spoločnosť, ktorá sa hrdí označením, že je demokratická?
"Som presvedčený, že áno. Spočiatku som si myslel, že Charta je len taktickým manévrom voči komunistom, ako ich pritlačiť, aby plnili to, k čomu sa zaviazali podpisom v Helsinkách (podpisu záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, pozn. red.) S príchodom Václava Havla mravný obsah Charty vystúpil oveľa viac do popredia. Je to to vysmievané "pravdoláskarstvo".
Niektorí tvrdia, že dnes sa zase vracia doba, keď si ľudia svoje názory nechávajú pre seba a málokto sa odváži ozvať. Aj vy to tak vnímate?
„Tento faktor tu síce je, ale mali by sme si viac všímať druhú stránku veci, že je veľa ľudí, ktorí sú ochotní sa ozvať. Je ich stále viac. Sú to napríklad študenti alebo mladí ľudia, ktorí neváhajú ísť do toho bez ohľadu na riziko s tým spojené.“
Myslíte napríklad Zuzanu Hlávkovú?