Prečo sa ľudia na Slovensku boja povedať nahlas, čo si myslia?
"Trend vytrácajúcich sa silných stredných vrstiev to priniesol i do krajín s bohatými tradíciami občianskej a politickej participácie. Na Slovensku má však obava prehovoriť nahlas hlbšie historické korene a presahuje represívny charakter fašistického a komunistického režimu. Uhorské elity opreté o klérus v minulosti udržiavali ľudí v stave bezmyšlienkového nasledovania príkazov zhora a bránili rozvoju občianskej participácie. Prispievala k tomu samozrejme aj anti-liberálna tradícia, ktorou sa Uhorsko a neskôr Slovensko vyznačovalo a ešte stále vyznačuje. Stále rezonuje aj skúsenosť 20. storočia, kedy snahy vstupovať do verejnej sféry s nejakou kritikou vždy prinášali problémy. To sa nedá odstrániť počas jednej generácie."
Je to problém len na Slovensku alebo aj v ďalších postkomunistických štátoch?
"Nie, Slovensko nie je výnimočné. Vo všetkých krajinách, kde bol režim reálneho socializmu, je situácia obdobná. Aj v stredoeurópskom regióne však existujú krajiny, ktoré majú historicky bohatú skúsenosť s občianskou participáciou.
Ktoré?
"Napríklad Poľsko. No poľská heroická tradícia angažovania sa za svoje záujmy sa nikdy netýkala celej spoločnosti, ale skôr inteligencie a mestských ľudí. Česká spoločnosť si naopak nachádzala v minulosti únik pred "veľkou" angažovanosťou k drobným zlepšeniam každodenného života. Slovensko je ale krajina, kde sa normatívny systém v očiach mnohých zrútil, neoplývajú dôverou ani k iným ľuďom, ani k inštitúciám. A keď je človek presvedčený, že ho obklopujú neprajné kreatúry, začne sa tak správať i sám a neangažuje sa v prospech iných."
Ako je na tom súčasná generácia mladých ľudí, ktorí už majú možnosť cestovať po svete a naberajú skúseností z iných, liberálnejších kultúr?
"Nepreceňoval by som faktor cestovania, trávenia času na internete a ovládania jazykov u súčasnej mladej generácie. Sociálno-psychologické faktory a domáce prostredie zohrávajú oveľa dôležitejšiu úlohu. Ak sa rodičia dnešných "odvážnych" ozývali a angažovali, je vysoko pravdepodobné, že aj ich deti to budú robiť a to napriek prípadným zlým skúsenostiam svojich rodičov. Vo všeobecnosti ale platí, že mladí ľudia sú odvážnejší pri formulovaní svojich názorov a požiadaviek. Bolo to tak koniec-koncov vždy. Mladí ľudia majú silnejší pocit, že nemajú čo stratiť. Hovoriť o generačnom zvrate na Slovensku je ale predčasné.
Beata
Balogová
