BRATISLAVA. Vyše dve stovky aktivistov sa pred štyridsiatimi rokmi stali prvými signatármi Charty 77. Apelovali v nej na dodržiavanie ľudských práv v komunistickom Československu, k čomu sa štát zaviazal podpísaním záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe 1. augusta 1975 v Helsinkách.
Organizátorov Charty a jej signatárov vtedajšia československá vláda prenasledovala. Niektorí z nich skončili vo väzení. Do roku 1990 podpísalo Chartu vyše 1800 ľudí, niekoľko desiatok z nich bolo zo Slovenska.
Reakciou na Chartu 77 bola Anticharta z konca januára 1977. Podpísali ju mnohí známi umelci. Po Nežnej revolúcii niektorí z nich tvrdili, že nevedeli, čo podpisujú.

Od Plastic people k Charte 77
Jedným z prvých podnetov na vznik Charty 77 bolo zadržanie členov undergroundovej kapely Plastic People of the Universe v roku 1976.
Text Charty zostavovali hlavne pražskí disidenti na čele z prvým porevolučným prezidentom Václavom Havlom. Do konca decembra 1976 s textom Charty súhlasilo 242 ľudí.
Prvý oficiálny text Charty 77 vznikol 1. januára 1977. Už päť dní po tomto dátume komunisti zatkli trojicu jej organizátorov na čele s Havlom. V ten istý a nasledujúci deň, 6. a 7. januára text Charty publikovali aj zahraničné noviny, napríklad francúzky Le Monde, nemecký Franfurkter Allgemeine Zeitung, britské The Times a americký New York Times.
Niektorí kritici tvrdili, že Charta 77 bola záležitosťou najmä pražských disidentov a jej organizátori v malej miere oslovili disidentov z Moravy a zo Slovenska.

Odpoveď režimu: Anticharta
Už na konci januára komunisti zostavili dokument Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, ktorý vošiel do histórie pod názvom Anticharta.
28. januára pozvali do pražského Národného divadla hercov a iných významných predstaviteľov kultúry, aby tam Antichartu podpísali. Medzi prominentami, ktorí podpísali Antichartu bol spevák Karel Gott, ale aj herec Jan Werich.

Podpora a zánik Charty 77
Na podporu Charty 77 vznikol v marci 1978 Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných. Zároveň vznikla v Štokholme Nadácia Charty 77. V tom istom roku vznikol aj samizdatový časopis Infotrmácie o Charte 77.
O rok neskôr, v októbri 1979 komunisti odsúdili šesť chartistov na čele s Havlom. Počas komunizmu mala Charta 77 kvôli silnému odporu moci malý vplyv na väčšinové obyvateľstvo.
Samotná Charta 77 svoju činnosť uzavrela 3. novembra 1992. Nadácia Charty 77 sa po Nežnej revolúcii v roku 1989 presunula do Československa. O štyri roky neskôr sa rozdelila na českú a slovenskú a funguje dodnes.

Beata
Balogová
