BRATISLAVA. Nesplnenie požiadaviek viacerých školských organizácií, ktoré sa podpísali pod Deklaráciu na podporu skvalitňovania podmienok a úrovne vzdelávania a vedy, nie je len problémom ministerstva školstva. Môžu za to všetci, ktorí sú zodpovední za prerozdelenie financií v tomto štáte. To jasne dokazuje, že vzdelávanie nie je na Slovensku dostatočne cenené nielen bežnými ľuďmi v ich hodnotovom rebríčku, ale aj v rebríčku zodpovedných v štáte. Pre agentúru SITA to pri hodnotení roku 2016 uviedla Alena Petáková zo Združenia základných škôl Slovenska, ktoré sa tiež podpísalo pod Deklaráciu.
Združenie základných škôl sa pridalo k signatárom Deklarácie hlavne pre to, že sa týkala aj zlepšenia podmienok v školách. "Po reforme v roku 2009 sa podmienky na školách len zhoršovali. Za tie isté peniaze boli na vedenie škôl a učiteľov kladené zvýšené nároky bez podpory štátu. V roku 2012 to vyvrcholilo štrajkom. V roku 2016 sa skupina učiteľov snažila opäť dať najavo nespokojnosť. A reakcie zodpovedných sú veľmi vlažné," uviedla Petáková s tým, že hádzať zlé výsledky slovenských žiakov v medzinárodných testoch na učiteľov je jednoduchšie, ako si priznať chybu zanedbania celého školstva a odsúvania jeho problémov.
Predsedníčka Združenia základných škôl zdôrazňuje, že žiadny učiteľ neurobí veľké zmeny v systéme školstva a rozhodnutia za politikov. "Učiteľ nerozhodne o toku peňazí v školstve, neurobí racionalizačné opatrenia, neschvaľuje nové školy a podobne," hovorí Petáková, podľa ktorej práve pre doterajšie postoje štátnych predstaviteľov ku školstvu sú navrhované ciele v rámci Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania nerealizovateľné. Petáková poukazuje na to, že uskutočnenie cieľov reformného dokumentu by stálo oveľa viac peňazí, ako sa dáva na školstvo teraz. Školstvo podľa nej potrebuje nepopulárne riešenia a hlavne zmenu myslenia spoločnosti.
Deklarácia na podporu skvalitňovania podmienok a úrovne vzdelávania a vedy na Slovensku sa týka vysokých škôl, ale aj regionálneho školstva. Odbory a partnerské organizácie pôsobiace v školstve ju podpísali 17. februára 2016. Požadujú v nej napríklad to, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca nastávajúceho volebného obdobia najmenej šesť percent. Vo štvorročnom volebnom období by sa tak malo financovanie školstva zvyšovať najmenej o 0,5 percenta z HDP oproti predchádzajúcemu roku. Signatári deklarácie tiež žiadali, aby sa platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve zvýšili od 1. januára 2017 o 25 percent a každý ďalší rok o 10 percent.
Deklarácia sa týka aj platu nepedagogických zamestnancov. Organizácie žiadajú, aby sa ich tarifný plat začínal na úrovni minimálnej mzdy, od ktorej by sa mali odvíjať platové triedy a platové stupne. Pri regionálnom školstve žiadajú tiež signatári deklarácie previesť kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení výlučne do pôsobnosti ministerstva školstva. Financovanie verejných vysokých škôl z verejných zdrojov by sa malo podľa signatárov deklarácie zvýšiť každoročne o 60 miliónov eur. Každoročne žiadajú tiež zvyšovať platy tak, aby plat začínajúceho vysokoškolského učiteľa na pozícii odborného asistenta dosiahol najmenej úroveň 1,7-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Ohodnotenie nepedagogických zamestnancov vysokých škôl by malo byť podľa signatárov deklarácie rovnako primerané a tarifný plat v prvej platovej triede a prvom platovom stupni by sa mal začínať na minimálnej mzde.
