BRATISLAVA. Rok 2016 bol pre Nadáciu otvorenej spoločnosti rokom ukončovania operačného programu Demokracia a ľudské práva, ktorý nadácia spravovala v rámci grantového mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation) Ján Orlovský, po takmer štyroch rokoch skončilo obdobie, v ktorom bola nadácia správcom grantu vo výške 3,4 milióna eur. Vďaka grantu pomohli 85 mimovládnym organizáciám zrealizovať 114 projektov.
Z finančného mechanizmu podporili projekty v štyroch oblastiach – demokracia a verejná správa, ľudské práva, rodová rovnosť a predchádzanie diskriminácii a všetkým prejavom intolerancie. "Oblasť ľudských práv je na Slovensku stále veľmi citlivá. Naša spoločnosť ich nevníma ako niečo, čo patrí rovnako všetkým – Slovákom, Maďarom alebo Rómom, homosexuálom či moslimom,“ zdôraznil Orlovský.
Viac do ľudských práv
To, že Slovensko dáva na ľudsko-právnu agendu približne 730-tisíc eur vo forme grantov pre tretí sektor, je podľa neho málo. "Veď iba rozpočet stredne veľkého slovenského mesta je 20 miliónov eur. Ako potom nazeráme na spoločenský vývoj?“ uviedol. Do ľudských práv by sme preto mali investovať oveľa viac "už len preto, ako dopadli parlamentné voľby v marci 2016“.
"Verejnosť sa radikalizuje smerom k nesystémovým riešeniam, z každej strany počúvame výzvy na povalenie demokracie ako nefunkčného systému,“ povedal Orlovský. Tieto výzvy však nepovažuje za oprávnené. "Liberálna demokracia je ako automobil, ktorému vodič nadáva, že ide zle a pritom na ňom sám zatiahol ručnú brzdu. Nadávať na nástroj, že je zlý, nie je správne, pretože vina za to, že je taký, aký je, padá v každom prípade na vodiča. Ten buď nemá dostatok skúseností, alebo vôbec netuší, ako má ten nástroj ovládať,“ vysvetlil Orlovský.
Jediný, kto ľuďom vlieva odvahu, je podľa neho prezident Andrej Kiska. Jediný z najvyšších štátnych predstaviteľov má víziu Slovenska do budúcnosti. Politici, ktorí celému národu stále hovoria, aby sa báli, nemajú podľa neho žiadnu ambíciu. "Majú obavy z vecí, ktoré reálne nie sú. Boja sa utečencov, ktorí neprišli, boja sa Rómov, ktorí žijú v segregovaných oblastiach. Nikto z nich však neurobí nič pre to, aby táto bariéra ďalej nevznikala,“ povedal. Ak už túto úlohu nie sú podľa neho schopní plniť politici, potom je to na ľuďoch samotných. "Ale je to práca, ktorá nikdy nekončí,“ dodal.
Strach pre neho nie je riešením. "Azylová politika sa dá prezentovať ako niečo, čo vás ohrozuje, lebo svojim spôsobom to ohrozením aj byť môže, ale zároveň to môže byť aj príležitosť,“ vysvetlil Orlovský. Na Slovensku sa však téma utečencov zarámcovala ako čisté ohrozenie najmä preto, lebo ju tak zarámcoval predseda vlády Robert Fico. "O ľuďoch, ktorí utekali zo Sýrie, sme nehovorili ako o matkách a rodinách s deťmi, ale hovorili sme o nich ako o kriminálnom a bezpečnostnom ohrození krajiny napriek tomu, že sme pre nich neboli ani cieľovou krajinou, hoci máme pracovný trh nenaplnený pracovnou silou,“ povedal.
Podarila sa nám krásna vec
Nadácia otvorenej spoločnosti oslávi tento rok 25 rokov svojho pôsobenia na Slovensku. Orlovský vidí jej budúcnosť v roli sieťovacieho prvku pre ostatné mimovládne organizácie a iniciatívy. V rámci ukončovania operačného programu Demokracia a ľudské práva tiež navrhol, aby päť až desať percent financií z ďalších tzv. Nórskych grantov, ktoré bude môcť Slovensko čerpať už tento rok, použili ich prijímatelia na spoločné aktivity s inými organizáciami. "Aby robili spoločne niečo, čo považujú pre spoločnosť za samozrejmé,“ dodal.
Ako príklad uviedol iniciatívu Výzva k ľudskosti, ktorá vznikla v auguste 2015 ako výzva na pomoc zhoršujúcej sa utečeneckej krízy. "Podarila sa nám krásna vec, ktorá pohla veci vpred. Začalo to úsilím siedmych ľudí a nakoniec sa spojilo desať organizácií, ktorých výzvu podporilo ešte 12-tisíc ľudí z verejnosti a dobrovoľníci, ktorí sa vydali na balkánsku trasu pomáhať utečencom,“ povedal Orlovský. "Vtedy sa ukázalo, že vieme potiahnuť spoločne,“ dodal na záver.
