BRATISLAVA. Vláda SR sa v stredu zišla na prvom tohtoročnom zasadnutí. To korešponduje s tohtotýždňovým termínom na doručenie legislatívnych návrhov do Národnej rady SR, aby mohli byť zaradené na jej prvú schôdzu v roku 2017.
Ministri prerokovali niekoľko zmien v zákonoch.
Zmeny volebných pravidiel
Vláda SR súhlasí so zmenou volebných pravidiel pri voľbách do vyšších územných celkov (VÚC). Ministri odsúhlasili návrhy koaličných poslancov za stranu Smer a Most-Híd na novelu Ústavy SR a zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré sú v parlamente v druhom čítaní.
Podľa poslaneckého návrhu by sa voľby do VÚC a komunálne voľby mali od roku 2022 konať súčasne. Koaličné strany zároveň navrhujú zrušiť druhé kolo volieb predsedu kraja.
Upraviť sa majú aj zákony o volebnej kampani a o politických stranách a politických hnutiach. Zmeny postúpili do druhého čítania na schôdzi Národnej rady SR v decembri minulého roka.
Voľby do VÚC a do samosprávy obcí sa konajú v súčasnosti samostatne. Krajské budú tento rok, komunálne o rok neskôr. Ústavným zákonom chcú koaliční poslanci predĺžiť funkčné obdobie pre predsedov a poslancov kraja zo súčasných štyroch na päť rokov.
To by znamenalo, že by sa pri ďalšom hlasovaní v roku 2022 oboje voľby stretli. Tam by sa už volili kandidáti na štvorročné obdobie tak v krajoch, ako aj v mestách a obciach.
"Pre voliča to znamená voliť tieto orgány v jeden deň, na rovnakom mieste, čo v konečnom dôsledku mu nielen usporí čas, ale najmä zvýši pozornosť vo vzťahu ku kandidátom a prirodzenému výberu tých z nich, ktorí sú spôsobilí plniť jeho predstavy v jednotlivých orgánoch," vysvetľujú svoj zámer koaliční poslanci.
Elektronicky podaná sťažnosť
Svojich práv sa budú môcť občania Slovenska domáhať už aj elektronicky podanou sťažnosťou. Rozšírenie možností prináša návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorý schválila vláda.
Zavedenie elektronickej sťažnosti je jednou zo zmien, ktoré navrhol Úrad vlády (ÚV) SR. Doplní listinnú podobu sťažnosti, ÚV tak reaguje na proces informatizácie spoločnosti a snaží sa realizovať úpravy smerujúce k efektívnemu vybavovaniu sťažností.
Po novom nebude možné podať sťažnosť ústne, ani telefaxom. Elektronicky ju bude môcť podať občan, ktorý disponuje občianskym preukazom s elektronickým čipom a úspešne sa autentifikuje, vysvetlil ÚV v dôvodovej správe. Ak by e-mail odoslal bez autorizácie kvalifikovaným elektronickým podpisom, musel by sťažnosť do piatich pracovných dní potvrdiť. Inak bude odložená.
K v poradí už štvrtej novele zákona o sťažnostiach pristúpil Úrad vlády s úmyslom odstrániť jeho systémové a vecné nedostatky zistené v aplikačnej praxi. Zároveň sa do novely premietajú prijaté právne normy, ktoré by mohli mať vplyv na postup alebo spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností.
"Návrh novely zákona o sťažnostiach preto novým spôsobom upravuje niektoré doterajšie postupy pri podávaní, posudzovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností. Zároveň konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia," odôvodnil Úrad vlády SR.
Stav podnikateľského prostredia
V rámci troch výziev eurofondov zameraných na zintenzívnenie zamestnávania mladých nezamestnaných vo veku do 29 rokov sa zrealizovalo 524 projektov s poskytnutím nenávratného finančného príspevku vo výške 215,11 milióna eur. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v záverečnej správe, ktorú majú dnes prediskutovať ministri.
Rezort hospodárstva predkladá kabinetu aj správu o stave podnikateľského prostredia na Slovensku.
"Ako nové, doposiaľ nerealizované formy podpory MH SR zvažuje podporu prostredníctvom anjelských investorov a nefinančnú podporu prostredníctvom zavedenia tzv. startup víz a sprostredkovania stáží v renomovaných svetových vedecko-technologických centrách. Ide predovšetkým o podporu pre začínajúcich podnikateľov s inovatívnymi projektmi," informuje v správe.
Vláda ďalej rokovala o:
- Slovensko by malo v rámci vládnej agendy venovať zvýšenú pozornosť ľudským právam národnostných menšín. Výbor ministrov Rady Európy odporúča Slovensku pristúpiť v rámci vzdelávacieho systému aj k riešeniu protirómskych postojov a integrácii rómskych detí do bežných tried, nie do špeciálnych škôl. Vyplýva to zo Správy o priebehu a výsledkoch štvrtého kola monitorovania úrovne implementácie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda. Výbor ministrov Rady Európy Slovensku odporúča aj systematicky zvyšovať povedomie o ľudských právach orgánov činných v trestnom konaní. Cieľom má byť sledovanie a nezávislé vyšetrovanie prípadov rasovej diskriminácie a zneužitia právomoci polície proti Rómom.
- Informácie týkajúce sa ohrozenia života či bezpečnosti občanov SR uvádza popri štátnom jazyku v jazyku národnostnej menšiny v budovách primátorov miest či mestských zastupiteľstiev len 18 percent obcí, ktorých občania patria k národnostnej menšine a tvoria najmenej 20 percent ich obyvateľstva. Zo 109 obcí, ktoré tieto informácie poskytujú v oboch jazykoch, patrí 108 k obciam s maďarskou národnostnou menšinou a jedna obec k rusínskej menšine. Napríklad v rómskom, ukrajinskom a nemeckom jazyku tieto informácie už neuvádzali. Vyplýva to zo Správy o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 a 2016, ktorú schválila vláda.
- Slovenskí vojaci budú v rámci spoločnej výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Pobaltí v tomto roku pôsobiť v Lotyšsku. Do tejto krajiny ich pôjde do 152. Ich vyslanie odobrila vláda. Slovenskí vojaci by mali byť v krajine od apríla do júna. "Cieľom navrhovaného pôsobenia príslušníkov OS SR je realizovať výcvik v rámci výcvikovej prítomnosti V4 na území pobaltských členských štátov NATO, čo má v súlade so spoločnou deklaráciou krajín Pobaltia prispieť k doplneniu spôsobilostí aliancie v tomto regióne," uviedlo ministerstvo obrany v dôvodovej správe. Vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia avizoval minister obrany Peter Gajdoš na júlovom summite NATO vo Varšave. Ako prví by v tomto regióne mali pôsobiť českí vojaci, následne slovenskí, maďarskí a nakoniec poľskí.
- Plán výstavby malých vodných elektrární sa mení. Slovensku sa pravdepodobne nepodarí naplniť cieľ dosiahnuť výrobu energie v objeme 850 GWh/rok z využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov do roku 2030. Vláda preto schválila Aktualizáciu koncepcie z využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorú pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). Predmetom dokumentu je najmä aktualizácia stavu využívania hydroenergetického potenciálu slovenských vodných tokov s dôrazom na jeho environmentálne prínosy ako aj stanovenie podmienok jeho ďalšieho využívania v závislosti od ekologických a environmentálnych limitov, ktoré vyplývajú zo smerníc EÚ na ochranu prírody. Aktualizácia koncepcie tiež presne definuje kritériá obmedzujúce výstavbu malých vodných elektrární.
- V zložení slovenskej delegácie vo Výbore regiónov Európskej únie nastanú personálne zmeny. Novým členom delegácie bude primátor Kežmarku Ján Ferenčák a poslanec zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Miroslav Repaský. K zmene prichádza potom, čo sa doterajší členovia, starosta mestskej časti Bratislava – Petržalka Vladimír Bajan a predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík, vzdali mandátu. Vláda dnes tieto personálne zmeny vzala na vedomie. Primátor mesta Stará Ľubovňa Ľuboš Tomko a poslanec zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Miroslav Benko sú novými náhradníkmi. Nominácie na uvoľnené posty navrhlo Združenie miest a obcí Slovenska a Združenie samosprávnych krajov SK8. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák v súlade so zaužívaným postupom bude teraz informovať Generálny sekretariát Rady Európskej únie a Výbor regiónov Európskej únie o novom zložení slovenskej delegácie.
- Digitálne rozhlasové vysielanie by sa na Slovensku mohlo začať v rokoch 2019 až 2021. Počíta s tým stratégia jeho zavádzania, ktorú dnes schválila vláda. S experimentálnym vysielaním už začali spoločnosti Towercom a Avis. Prechodom na digitálne vysielanie by sa mala odstrániť hlavná technická prekážka rozvoja rozhlasového vysielania, ktorou je nedostatok frekvencií. "Aby bol proces prechodu na digitálne vysielanie úspešný, musia byť predovšetkým splnené nasledujúce podmienky: pokrytie digitálnym signálom porovnateľné s "analógovým" pokrytím, obsah s pridanou hodnotou, nižšie náklady na programovú službu, spolupráca medzi účastníkmi, komunikácia s verejnosťou a ďalšími zúčastnenými stranami a dobrovoľný záväzok všetkých zúčastnených strán podieľať sa na tomto procese," píše sa v stratégii z dielne ministerstva dopravy.
- Slovenská republika disponuje pomerne dostatočne silným právnym rámcom upravujúcim problematiku extrémizmu. Výrazne k tomu prispela aj novela Trestného zákona a Trestného poriadku, podľa ktorých sa od 1. januára tohto roka stal jediným súdom, ktorý má právomoc prejednávať trestné činy extrémizmu Špecializovaný trestný súd. Vyplýva to z Komplexnej analytickej informácie o stave vo vybraných oblastiach ľudských práv, ktorú vláda dnes na svojej 41. schôdzi vzala na vedomie. Vláda by však podľa rezortu spravodlivosti mala naďalej posilňovať aktivity zamerané na predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie, ale aj aktivity zamerané na práva detí a mládeže, práva osôb so zdravotným postihnutím, práva žien a inštitucionálne mechanizmy s ohľadom na znenie Programového vyhlásenia vlády z apríla 2016.
- Na zmeny, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie filmovej produkcii, reaguje Dohovor Rady Európy o filmovej koprodukcii. Návrh na uzatvorenie dohovoru odobrila vláda s pripomienkami technického charakteru. Ako v predkladacej správe o dohovore uvádza jeho predkladateľ Ministerstvo kultúry (MK) SR, základným cieľom revidovaného dohovoru je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie. Dohovor sa podľa jeho textu má vzťahovať na také medzinárodné filmové koprodukcie, ktoré združujú najmenej troch koproducentov so sídlom v troch rôznych zmluvných krajinách dohovoru. Ak by na filmovom diele spolupracovali aj koproducenti zo štátov, ktoré dohovor nepodpísali, tak celkový vklad koproducentov, ktorí nemajú sídlo v zmluvných stranách dohovoru, nesmie prekročiť 30 percent všetkých nákladov na produkciu filmových diel.
- Cudzinci z krajín mimo Európskej únie budú môcť na Slovensku získať sezónne zamestnanie aj bez udeleného prechodného pobytu. Predpokladá to novela zákona o pobyte cudzincov, ktorú schválila vláda. Novelou sa predovšetkým preberajú do slovenskej legislatívy európske smernice o sezónnych pracovníkoch a vnútropodnikovom presune a zapracované sú v ňom aj požiadavky aplikačnej praxe zákona, informovalo ministerstvo vnútra. Zmeny v zákone zjednodušujú príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo Európskej únie na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Uľahčujú sa ďalej podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.