Rómovia považovali Danielu Hivešovú-Šilanovú za svoju

BRATISLAVA. Daniela Hivešová-Šilanová zanechala hlbokú stopu v ľuďoch, ktorí mali možnosť byť v jej blízkosti. Nebála sa ničoho, obdivuje ju spolužiačka z vysokoškolských štúdií Dana Fröhlichová, ktorá deväť rokov od jej predčasnej smrti vždy v auguste zapaľuje sviečku za svoju celoživotnú priateľku.

Keď si 10. januára prečítala v novinách zoznam osobností ocenených prezidentom Kiskom, vyhŕkli jej slzy dojatia. Najradšej by sa osobne poďakovala človeku, ktorý si na Danielu spomenul a nominoval ju na štátne ocenenie in memoriam.

Aktivity za niekoľko životov

"Išla do takých vecí, ktoré nepoznala a pustila sa do nich. Vedela vykonať enormné množstvo práce, oduševniť ľudí, pochopiť ich, pracovať s nimi. Vedela si k sebe ľudí pripútať. Mala úžasnú výdrž, večne bola priviazaná k robote," spomína Dana Fröhlichová.

Novinárka a filmárka Denisa Havrľová hovorí, že sa vďaka Daniele Hivešovej-Šilanovej stala tým, kým je teraz.

"Priviedla ma k umeniu a slovu ako takému. Motivovala ma, aby som na sebe neustále pracovala a vzdelávala sa. Vďaka nej som našla svoju identitu a stala sa hrdou na to, že som Rómka.

Spoznala som rómskych insitných výtvarníkov, spisovateľov, ktorých ona sama vyhľadávala a snažila sa ich podporovať.

Práve vďaka nej som spoznala našu kultúru a históriu. Kuriózne na tom je, že ma k uvedomeniu si samej seba priviedla Nerómka, ale Rómovia považovali za svoju viac ju, ako mňa," povedala pre Sme.

Havrľová začínala v redakcii Romano nevo ľil v Prešove, vyštudovala filmovú dokumentárnu tvorbu a teraz pracuje v Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity v Bratislave.

"Danka Šilanová mala v sebe veľkú pokoru k životu a svojej práci, ktorá sa týkala hlavne Rómov. Nesnažila sa ich meniť, ale skôr pochopiť a nájsť cestu spoločne s nimi k zlepšeniu ich života.

Fascinovala ju rómska kultúra a jazyk. Sama sa naučila rómsky a plynule v tomto jazyku komunikovala. Bojovala nielen za práva Rómov ale každého, kto to potreboval. Tak to cítila a vnímala," dodala Denisa Havrľová.

Umelkyňa telom a dušou

Daniela Šilanová vyštudovala estetickú výchovu a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia bola divadelníčkou, písala básne a publikovala. Tancovala spoločenské tance.

"Vyrastala s mamou a so starými rodičmi v rodinnom dome pod bratislavskou Kolibou. Jej mama tolerantne znášala v dome divadelníkov a vysokoškolákov," spomína spolužiačka D. Fröhlichová.

Bola výrazná aj navonok, mala vlastný štýl obliekania a úpravy vlasov. "Dlhé kučeravé vlasy si silno stiahla gumičkou a do nich si viazala hodvábne šatky. Nosila elegantné lodičky na vysokých podpätkoch, na ktorých sa vždy ponáhľala a za ňou po meste iba viali jej dlhé sukne. To sa vtedy vôbec nenosilo, bolo to nezvyklé," spomínala v roku 2014 pre Romano nevo ľil.

Zbierku Z údolia nežnej líšky napísala Daniela Šilanová po zážitku z turistiky, ktorú predtým nepoznala. "Nepochopím, kedy Dana zahorela túžbou ísť so mnou na hrebeňovku. Asi som pred ňou rozprávala o dramatických zážitkoch z turistiky, o blúdení v zlom počasí, v hmle a daždi. Dana vyhlásila, že so mnou pôjde do hôr."

Za týždeň spolu prešli hrebeň Veľkej Fatry, pokračovali z Ružomberka na Podšíp a ďalej po Malej Fatre.

Daniela Hivešová-Šilanová. Sken fotografie z publikácie Z údolia nežnej líšky. (zdroj: Slovenský spisovateľ, 1980)

Na Akademickom Prešove sa zoznámila s divadelným režisérom Jánom Šilanom, s ktorým prežila väčšinu svojho života v Prešove. Daniela Hivešová-Šilanová bola spoluzakladateľkou rómskeho divadla Romathan v Košiciach a kultúrno-spoločenského mesačníka Romano nevo ľil - Rómsky nový list, ktorý vydáva združenie Jekhetane - Spolu v Prešove dodnes už 26 rokov.