BRATISLAVA. Vyššie územné celky by mohli zaniknúť už v roku 2017, a to bez náhrady.
Legislatívu v tomto znení predložili na najbližšie zasadnutie parlamentu nezaradení poslanci Katarína Macháčková a Miroslav Beblavý.
Dohromady ide o novelizáciu 28 zákonov, vrátane novely Ústavy SR a noviel ústavných zákonov.
Jesenné župné voľby v roku 2017 by sa už nekonali a štát by podľa Macháčkovej zrušením krajov počas najbližších piatich rokov ušetril viac ako 200 miliónov eur, a to zrušením volieb či nákladov na fungovanie zastupiteľstva.

Rozdeliť kompetencie
Opozičná poslankyňa tvrdí, že po pätnástich rokoch existencie možno zhodnotiť, že žiaden zo zásadných cieľov VÚC sa nenaplnil.
"Jedným bolo zníženie regionálnych rozdielov. Tie však buď ostali zachované, alebo sa prehĺbili. Nebol ani naplnený cieľ efektívnejšej správy veci verejných. Počet zamestnancov VÚC sa zvýšil a dlh krajov narástol z nuly na 370 miliónov eur," povedala na dnešnej tlačovej konferencii.
Kraje podľa jej slov nepriniesli ani oživenie demokracie a väčší záujem o správu veci verejných, keďže volieb do VÚC sa zúčastňuje len asi každý piaty obyvateľ.
Beblavý vysvetlil, že kompetencie územných celkov by sa mali prerozdeliť medzi obce a mestá na jednej strane a štát na strane druhej. Mestá a obce by mali prevziať napr. školské, sociálne či kultúrne zariadenia, najmä tie, ktoré majú miestny charakter.
Tam, kde mestá nie sú vhodné, malo by mali kompetencie prejsť pod štát. Napr. cesty v správe VÚC by mali prejsť pod Slovenskú správu ciest, avšak okrem tých, ktoré sú v intraviláne miest a obcí. Pod štát by išli aj kompetencie, ako je územné plánovanie, autobusová doprava, ale aj nemocnice.
Podiel územných celkov na dani z príjmu fyzických osôb sa má prerozdeliť medzi obce a štát tak, že obce a mestá dostanú 88 percent z výnosu a štát 12.
Spúšťajú online petíciu
Beblavý si uvedomuje, že na podporu zmien je potrebných minimálne 90 poslancov. "Strany, ktoré dohromady reprezentujú 85 poslancov, sa v minulosti vyjadrili za zrušenie krajov. Spomenul predstaviteľov Smeru, SaS a Sme rodina. K nim by sa pridali aj štyria nezaradení poslanci okolo Beblavého. "Nie sme teda ďaleko od ústavnej väčšiny," povedal.
Na podporu svojho návrhu spúšťajú Beblavý a Macháčková aj online petíciu. Cieľom je vytvoriť verejný tlak na presadenie tohto kroku.
Vyššie územné celky vznikli v roku 2001 za prvej vlády Mikuláša Dzurindu, dovtedy bola SR rozdelená na tri kraje. Vyššie územné celky sú najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku.
Do ich pôsobnosti patria napríklad cesty II. a III. triedy, stredné školstvo, zdravotnícka sústava či kultúrne ustanovizne. Aktuálne je v parlamente v druhom čítaní spoločný návrh Smeru a Mosta-Híd, ktorý má zmeniť súčasnú dvojkolovú voľbu predsedu celkov na jednokolovú.
Absolútny nezáujem
"Predstavte si, že máte nejakého samostatného bežca v Národnej rade, v podstate bezvýznamného poslanca bez akéhokoľvek politického krytia, ktorý prešiel už všetkými možnými politickými subjektmi, aké tu existujú. Poslanca, ktorý nevedel vysvetliť, odkiaľ zobral peniaze na výstavbu rodinného domu, ktorý zneužíval Transparency International. Oznamujem mu, že na zrušenie VÚC potrebuje zmenu Ústavy SR," reagoval na Beblavého návrh Fico.
"Je to výkrik, nepodstatný, nezaujímavý, nikoho to netrápi, čo pán Beblavý v tejto situácii hovorí. Mňa tento návrh pána Beblavého absolútne nezaujíma, pretože je úplne irelevantný," vyhlásil Fico na tlačovej konferencii v Národnej rade SR.
Beblavý podľa neho nevolal koaličným stranám, aby s nimi hovoril o podpore jeho návrhu. Ani súčasná koalícia sama nemá ústavnú väčšinu a na prijatie ústavných zmien potrebuje pomoc koalície.
Koaliční predstavitelia neraz žiadali opozíciu, aby svoje návrhy na ústavné zmeny konzultovala s koalíciou, keďže jej hlasy potrebuje.
Podľa Fica nemožno fungovať tak, že niekto príde a ako hotovú vec oznámi, že ide zrušiť VÚC. "A pritom má jeden jediný hlas v Národnej rade," doplnil.
Fico pripomenul, že v parlamente je v druhom čítaní návrh na zrušenie druhého kola volieb predsedov krajov, tí by sa po novom mohli voliť len v jednom kole. Vláda návrh odobrila.
"V druhom kole volieb do VÚC nám niekedy klesala účasť možno na 10 percent. Kde už je potom tá demokratickosť a miera zastúpenia ľudí pri rozhodovaní," vysvetlil zámer koalície nahradiť dvojkolovú voľbu jednokolovou.