BRATISLAVA. Nájsť cestu k Nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave nie je ani v tme ťažké. Aj o pol desiatej večer, krátko pred zatvorením, k nej smeruje niekoľko nových klientov. S čiapkami, batohmi a igelitovými taškami, všetci sa od chladu trasú a vydychujú obláčiky zohriateho vzduchu.
Je zima. Pre Bratislavský a Trnavský kraj vydali meteorológovia výstrahu prvého stupňa. Na podchladenie počas minulej noci jeden bezdomovec zomrel.
Čakáreň je už o takomto čase takmer prázdna, dostať sa na rad k recepcii netrvá dlho.
(zdroj: Joze Jakubčo)„Ste tu nový, však? Prvýkrát v nocľahárni?“ pýta sa pracovníčka, kým si pripraví tester alkoholu. Rýchlo rozpoznáva, s ktorým z klientov sa dá komunikovať na bežnej úrovni a s ktorým už nie.
Zloženie hostí je na prvý pohľad pestré. Vysoký mladík, ktorý sa práve vrátil z práce, dôchodkyňa v kabáte s výrazom dámy aj rozčúlená štyridsiatnička so športovou taškou cez plece.
Na ulici sa môže ocitnúť ktokoľvek, niekedy na to stačí rozvod alebo byť okradnutý v cudzom meste.
„Ľudia sa ulici veľmi rýchlo prispôsobia, pretože je to nevyhnutné. Strácajú podporu okolia a dostať sa naspäť im trvá minimálne dvakrát tak dlho,“ tvrdí Nina Piovarčiová, manažérka zariadenia.
