Svet nedávno smútil za stratenou kosatkou, ktorá sa vo svojich zvyčajných vodách Pugetovho zálivu pri brehoch amerického štátu Washington neukázala už od októbra. S predpokladaným dátumom narodenia pred rokom 1911 medzi súkmeňovcami v húfe kosatiek patrila medzi najstaršie a najskúsenejšie tvory.
Kosatky, po človeku druhé najrozšírenejšie cicavce na svete, sa dožívajú v priemere niečo vyše päťdesiatky. Stratená kosatka, ktorú pre jej vek volali Babička, sa teda dožila skutočne úctyhodného veku.
Najdlhšie žijúce tvory našej planéty však brázdia iné vody severnej pologule. V Atlantickom oceáne okolo Grónska a Islandu žije druh žraloka nazývaného ospalec grónsky (Somniosus microcephalus), ktorého dnes veda považuje za najdlhšie žijúceho stavovca na svete.
Najstaršia známa kosatka Babička bola vo svojom húfe vďaka životným skúsenostiam autoritou. (zdroj: TASR/AP)Dlhý život v hlbinách mora
Výsledky výskumu zverejnené minulý rok v prestížnom magazíne Science priniesli viaceré prekvapenia. Tím na čele s morským biológom Juliusom Nielsenom z univerzity v Kodani skúmal vek dvadsiatich ôsmich samíc žraloka grónskeho a zistil, že najväčšia z nich s dĺžkou viac ako päť metrov prišla na svet pred štyristo rokmi niekedy medzi rokmi 1501 a 1744. Keďže pri rádiokarbónovej metóde datovania, ktorú výskumníci použili, možno vypátrať rok narodenia v tomto prípade len s toleranciou plus-mínus stodvadsať rokov, presnejší údaj sa nepodarilo zistiť.
9558 rokov má nórsky smrek, ktorého vek určili vedci rádiokarbónovou metódou.
Bez ohľadu na presnosť sa však ukázalo, že vek samičky ospalca lavíruje v rozpätí 516 až 273 rokov, čo ju jednoznačne zaradilo na čelo rekordérov dlhovekosti.
Predstava, že hlbinami mora plával tento žralok možno už v čase, keď sa na pevnine zhlboka nadychoval Leonardo da Vinci, Galileo Galilei sa ešte ani nenarodil a Benjamin Franklin ešte nevynašiel bleskozvod, môže ľudskému smrteľníkovi privodiť priam závrat.
