BRATISLAVA. Viaceré parlamentné strany sa zhodujú na potrebe reformy vyšších územných celkov. Chcú o tom diskutovať. Súčasný návrh na zrušenie druhého kola volieb predsedov samosprávnych krajov podporujú všetky tri koaličné strany Smer, SNS a Most-Híd. Opozičné SaS a OĽaNO-NOVA ho odmietajú.
Politickí oponenti sa však zhodujú v kritickom postoji k návrhu nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého na zrušenie krajov. Zástupcovia Smeru, SNS, SaS a OĽaNO-NOVA o tom hovorili v nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.
Beblavý a Macháčková chcú zrušiť územné celky. Fica návrh nezaujíma Čítajte Nicholsonová by si zmeny vedela predstaviť
"Chceme diskutovať o budúcnosti vyšších územných celkov. Chceme začať diskutovať a tá vízia by mala byť naplnená niekedy po roku 2020. Chceme otvoriť diskusiu a podľa nej prispôsobiť aj počet vyšších územných celkov. Uvidíme, aký výsledok zíde z tejto odbornej diskusie," povedal predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Podľa šéfa klubu OĽaNO-NOVA Richarda Vašečku sú existujúce vyššie územné celky umelé, ľudia sa s nimi nezžili. "Vucky treba reformovať," vyhlásil. Bernaťák súhlasí, že súčasné členenie nie je najefektívnejšie.
Podpredsedníčka Národnej rady SR za SaS Lucia Nicholsonová by si tiež vedela predstaviť zmenu členenia Slovenska. "My by sme boli otvorení diskutovať o úplnom zrušení VÚC, ale musí to byť súčasťou jednej veľkej reformy samosprávy a o tom musí prebehnúť veľká odborná diskusia," uviedla. Podpredseda klubu Smeru Miroslav Číž súhlasí. "O efektivite VÚC treba diskutovať, ako aj o tom, aká by mala byť iná podoba správy," poznamenal.
So zásadnou zmenou v otázke VÚC prichádza do parlamentu Beblavý, navrhuje zrušiť vyššie územné celky. Politickí rivali sa zhodujú, že nekoná vhodne, mal najskôr rokovať a navyše s takouto zmenou sa neprichádza podľa nich pár mesiacov pred voľbami do VÚC.
"Pokiaľ chce niekto predložiť v parlamente takýto návrh a má jeden alebo dva hlasy, je alfa a omega, aby začal rokovať o podpore aj s inými politickými stranami. Neviem, že by s niekým rokoval. Je to divné, povedal Bernaťák.
"To, čo urobil pán Beblavý na vlastnú päsť, je kontraproduktívne. Je mi ľúto, že sa o tom neviedla diskusia. Otvoriť to pár mesiacov pred voľbami považujem skôr za populizmus a nie za hľadanie seriózneho riešenia," doplnila Nicholsonová. Číž s ňou súhlasí. "Toto sa nerobí," poznamenal.
Jednokolové voľby predsedov VÚC budú legitímnejšie, hovorí Gál Čítajte Vyššia účasť aj úspory
Poslanci hovorili aj o návrhu na zrušenie druhého kola volieb predsedu samosprávneho kraja. S návrhom prišli strany Smer a Most-Híd, podporuje ho aj SNS, ako v nedeľu potvrdil Bernaťák. Číž návrh odôvodňuje snahou o vyššiu účasť voličov aj úsporami. Hovorí o snahe vyskúšať, čo táto zmena prinesie. Predpokladá pozitívny dosah, hoci si uvedomuje, že jednokolová voľba "zďaleka neodstráni všetky problémy systému VÚC". Treba však podľa neho vyskúšať, či to nevylepší stav.
Nicholsonová oponuje, nie je za takéto skúšky. Nesúhlasí ani so zmenami pravidiel pár mesiacov pred voľbami. "Je to nefér likvidácia politickej konkurencie a všetci vieme, že to bude nahrávať silným stranám ako Smer a extrémistom. Nemalo by sa to takto robiť," povedala. Zároveň odmietla argument, že z jednokolových volieb vychádzajú reprezentatívnejší zástupcovia. Koalícia upozorňuje, že legitimita zvolených kandidátov je otázna aj pri dvojkolovej voľbe s nízkou účasťou.
Na druhej strane sa diskutéri zhodujú na spojení termínov regionálnych a komunálnych volieb. Rozchádzajú sa však v otázke, či nový rokovací poriadok prinesie viac slušnosti do pléna. Koalícia verí, že áno, opozícia tvrdí, že sa tak nestane. Obáva sa eskalácie napätia. Rozdeľuje ich aj otázka zákazu práce počas štátnych sviatkov. Bernaťák, Číž aj Vašečka s návrhom súhlasia, Nicholsonová tvrdí, že štát to regulovať nemá a má to nechať na trh.
Kaliňák si nemyslí, že jednokolové voľby pomôžu extrémistom Čítajte Boli by najneskôr v novembri
Voľby do vyšších územných celkov by mali byť najneskôr v sobotu 4. novembra. Ak by sa však zmenil zákon a zrušilo by sa druhé kolo volieb, bol by možný aj neskorší novembrový sobotný termín. Noví predsedovia krajov a krajskí poslanci musia byť známi do 23. novembra.
Vyplýva to z volebného zákona a výpočtov, ktoré TASR robila na základe neho. Termín vyhlasuje predseda Národnej rady SR, aký zvolí, je na ňom. Vyhlásiť ho musí najneskôr 110 dní predo dňom konania volieb.
Podľa zákona sa voľby konajú v posledných 14 dňoch volebného obdobia. Naposledy bolo hlasovanie v roku 2013. Prvé kolo sa konalo 9. novembra a druhé 23. novembra 2013. Práve do 23. novembra teda majú byť zvolení noví predsedovia krajov a krajskí poslanci.
Ak by zostala zachovaná dvojkolová voľba predsedov krajov, posledný termín na prvé kolo by bol 4. november, aby zostal čas aj na druhé kolo. Pokiaľ by prešiel koaličný návrh na zrušenie druhého kola, voľby by sa zrejme mohli konať najneskôr v sobotu 18. novembra.
Právo voliť do orgánov samosprávnych krajov má obyvateľ kraja. Tým je občan SR a cudzinec, ktorý má trvalý pobyt v obci daného kraja alebo ak má trvalý pobyt vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia.
Obyvateľ samosprávneho kraja môže vo voľbách aj kandidovať za krajského poslanca aj za predsedu kraja. Za krajského poslanca môže byť podľa zákona zvolený ten, ktorý má trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom obvode, ktoré patria do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje. V deň volieb musí mať najmenej 18 rokov. Za predsedu kraja môže byť zvolený obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý má aspoň 25 rokov.
