BRATISLAVA. Od začiatku roka navštívili pracovníci Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny tisíc rodín zo sociálne slabšieho prostredia, aby skontrolovali podmienky, v akých sa pre obzvlášť mrazivé počasie nachádzajú deti a či nie je ohrozené ich zdravie a život.
Na brífingu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny to novinárom povedal generálny riaditeľ ústredia Marián Valentovič s tým, že v Košickom kraji odobrali za deväť pracovných dní nového kalendárneho roka najviac - 30 detí. V Prešovskom kraji odobrali pre nedostatok tepla desať detí.
V prípade týchto dvoch východoslovenských krajov museli sociálni pracovníci volať pre deti z dôvodu podchladenia niekoľkokrát aj rýchlu zdravotnú pomoc.
Valentovič zdôraznil, že s výnimkou Prešovského a Košického kraja ani v jednom z ostatných šiestich krajov nešlo o prípad, keď by výnimočnú situáciu odobratia detí spôsobili mrazy. V Bratislavskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji odobrali rodinám dve deti, v Nitrianskom kraji šesť, v Trenčianskom tri a v Trnavskom jedno dieťa.
Podľa riaditeľky odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Márie Marcinovej zasahovali sociálni pracovníci len na samotnom území mesta Košice v 12-tich nelegálnych rómskych osadách, v ktorých žije viac ako 100 ohrozených rodín. Preverovali napríklad osady Mašličkovo, Majetkár, Demeter či Moňov potok.
"Nikdy dôvodom na odobratie detí nie je len zima, ale kombinácia so schopnosťou a dispozíciou rodiny zabezpečiť starostlivosť o deti. Zima je takmer vo všetkých lokalitách, ale nie každý rodič vie zabezpečiť svoje deti aj v týchto zhoršených podmienkach," vysvetlila Marcinová. Uviedla, že samotný dohlaď nad starostlivosťou rodín najmä o maloleté deti vyrastajúce v sociálne slabšom prostredí zabezpečuje aj samospráva, ktorá sa o svojich obyvateľov stará.
U všetkých detí preverili podľa Marcinovej najskôr možnosť umiestnenia detí u iných rodinných príslušníkov. Ak šetrením zistili, že takáto možnosť pre dieťa neexistuje, smeroval návrh na odobratie dieťaťa z rodiny na súd a ten rozhodol o ich umiestnení do zariadení na výkon rozhodnutí súdu. Teraz čaká tieto rodiny súdne konanie.
"Ak zlé podmienky pominú a nebude dôvod nechať tie deti v starostlivosti zariadení, deti sa budú môcť vrátiť do starostlivosti rodičov," povedala Marcinová. Základným akcentom tohto procesu je podľa nej dočasnosť, aby dieťa nezotrvalo v inej ako rodičovskej starostlivosti príliš dlho. "Aktuálne platí nová právna úprava, podľa ktorej pred akýmkoľvek nariadením o ústavnej starostlivosti existuje povinnosť využiť možnosť výchovného opatrenia, tie sú časovo limitované na šesť mesiacov," vysvetlila riaditeľka.
V roku 2016 sa z krízových centier či detských domovov vrátilo do rodín 293 detí, viac ako dvesto detí však museli zveriť do náhradnej rodinnej starostlivosti.
"Sociálne slabšie prostredie nie je automaticky znakom na to, aby sme deti z rodín vynímali, ale pokiaľ podmienky pre výchovu dieťaťa sú v takom stave, že mu rodina nevie alebo nechce zabezpečiť základné podmienky pre zdravý psychický a fyzický vývin, prípadne je ohrozené jeho zdravie alebo život, v takom prípade musíme konať," dodal Valentovič.
