BRATISLAVA. Elektronické preukazy poistencov, ktoré mali byť pôvodne realitou ešte predvlani, nebudú nakoniec vôbec. Termín ich zavedenia sa najprv posúval a teraz ich vydávanie ministerstvo zdravotníctva navrhlo zrušiť úplne.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorú v utorok odobrili členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR a odporučili schválenie právnej normy aj v pléne na prvej tohtoročnej schôdzi.
Stačí občiansky
Poistenci majú pre potreby elektronického zdravotníctva využívať občianske preukazy s elektronickým čipom. "Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú môcť takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti," píše sa v návrhu.
Keďže takýto občiansky nemá ešte každý, do konca roka 2021 budú môcť ošetrujúci lekári či záchranári pristupovať k údajom z elektronickej zdravotnej knižky zadaním rodného čísla.
Elektronizáciu zdravotníctva spustia naostro o rok, treba ďalšie peniaze Čítajte Poistenci budú na preukazovanie využívať dovtedajšie preukazy poistenca. Tie budú zdravotné poisťovne vydávať len tým poistencom, ktorí nemajú vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom. Možnosť vydávania európskeho preukazu poistenca zostáva nezmenená.
Odklad za odkladom
Termíny vydávania elektronických preukazov poistenca sa viackrát, rovnako ako celá elektronizácia zdravotníctva, posúvali.
Platná legislatíva vraví, že ich malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) začať vydávať od júna 2017. Bývalý riaditeľ NCZI Igor Serváček podpísal zmluvu za 18 miliónov eur na dodávku informačného systému na vydávanie a správu čipových kartičiek poistenca v marci 2016, krátko po parlamentných voľbách.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) ju dal zrušiť hneď po svojom nástupe.
Drucker: Zavádzanie eHealthu zlyhalo na všetkých úrovniach Čítajte Na zváženie zavedenia elektronických preukazov poistenca vyzvalo ministerstvo zdravotníctva Najvyšší kontrolný úrad SR. Podľa úradu by si to vyžiadalo ďalšie mnohomiliónové náklady.
Odporučil, aby boli na tento účel využité občianske preukazy s čipom. S ich použitím projekt počítal už v počiatočnej fáze.
Členovia výboru sa zaoberali aj:
Jasličkový zákon
Pripomienky prezidenta Andreja Kisku k novele zákona o sociálnych službách, pre ktoré právnu normu vrátil do parlamentu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR nepodporil. Plénu odporučil schváliť právnu normu, ktorá je známa aj ako jasličkový zákon, v pôvodnom znení len s posunutím účinnosti.
Kiska poslancom navrhuje vypustiť tie body, ktoré ustanovujú novú sociálnu službu zameranú na zosúlaďovanie pracovného života a rodinného života. Spôsob zavedenia tejto služby je podľa hlavy štátu neprimerane diskriminačný voči niektorým skupinám rodičov a detí. Podľa prezidenta je nevyhnutné vytvoriť dostatočný priestor a posúdiť túto problematiku nanovo a komplexne.
Andrej Kiska považuje za pozitívne, že po dlhom období faktickej nečinnosti a nezáujmu zo strany štátu o vytváranie podmienok pre starostlivosť o deti do troch rokov bol pripravený zákon, ktorého ambíciou je takúto verejnú službu definovať a regulovať.
Výhrady k štátnej službe
Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR o jediný hlas nepodporil pripomienky prezidenta Andreja Kisku k novele zákona o štátnej službe. Odporúčanie plénu odobriť právnu normu v pôvodnom znení však výbor nedal, keďže v hlasovaní sa na stranu opozície pridal Peter Kresák (Most-Híd).
Kiska zákon o štátnej službe vrátil do parlamentu a poslancom navrhol, aby ho pri opätovnom prerokovaní schválili so zmenami. Prezident totiž tvrdí, že novela zvýhodňuje Kanceláriu NR SR.
Základným cieľom zákona je zefektívniť fungovanie štátnej služby založenej na odbornosti, nezávislosti a nestrannosti. Podľa Kisku však schválením doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní došlo k niekoľkým zásadným zmenám, ktoré narúšajú vyváženosť postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií.
Zrušenie Mečiarových amnestií
Ak príde na stôl návrh na zrušenie milostí exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi pre kauzu Technopol, navrhovatelia zrušenia amnestií Vladimíra Mečiara sú pripravení vyhovieť a rozšíriť svoj návrh. Na pôde Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR to deklaroval poslanec OĽaNO-NOVA Ján Budaj. Niektorí členovia NR SR totiž podmieňujú svoj hlas za zrušenie Mečiarových amnestií zrušením aj Kováčových milostí.
Na takýto krok je potrebných aspoň 90 hlasov, Smer a SNS však tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné. Aj preto Budajov návrh na výbore neprešiel. Hlasovala zaň opozícia aj Peter Kresák (Most-Híd), keďže však ide o zmenu ústavy, potrebná bola až trojpätinová väčšina. Poslanci Smeru a SNS sa však zdržali.
Kandidáti na členov Rady RTVS a Rady RVR
Výbor NR SR pre kultúru a médiá odobril kandidátov na členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska. Voľba sa uskutoční počas najbližšej schôdzi parlamentu, ktorá začína 31. januára. Zvolení kandidáti by mali zastávať svoje pozície päť rokov, a to do roka 2023.V Rade RTVS sa končí funkčné obdobie Martinovi Kákošovi, Dóre Hushegyiovej a Martinovi Kabátovi. Prví dvaja sú odborníkmi v oblasti televízneho vysielania a tretí člen je odborníkom ekonómie v Rade RTVS. Trojica kandiduje opäť.
Rokovanie o podozreniach z ovplyvňovania správ RTVS
Údajným ovplyvňovaním spravodajstva Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) sa bude opäť zaoberať parlamentný mediálny a kultúrny výbor na svojom mimoriadnom rokovaní. Jeho termín ešte vedenie výboru neurčilo. Zasadnutie avizoval na stretnutí predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer).
Výbor by mal rokovať o správach komisií, ktoré mali riešiť podozrenia z možného ovplyvňovania spravodajstva verejnoprávnej televízie. Komisie zriadili Rada RTVS aj šéf RTVS Václav Mika po tom, čo podnikateľ z mafiánskych zoznamov Marian Kočner zverejnil sms komunikáciu viacerých novinárov s Gáborom Grendelom, poslancom a niekdajším hovorcom ministra vnútra Daniela Lipšica. Výsledky práce komisií chcú poslanci prerokovať aj s vedením RTVS a Rady RTVS.
Pravidlá na bezúhonnosť pedagógov
Nové pravidlá pre posudzovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov pri výkone ich činnosti tak, aby aj zahladenie odsúdenia za určité trestné činy znemožňovalo ich prácu, poslanci podporujú. Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR takmer jednohlasne odobrili návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch od poslancov Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej (všetci SaS) a odporučili ho schváliť v pléne.
Liberáli navrhujú, že v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu výroby detskej pornografie, by sa za bezúhonného nemal považovať ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené, alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
Triedy odborných škôl
Vytvorenie spoločnej triedy v strednej odbornej škole (SOŠ) pre niekoľko príbuzných študijných alebo učebných odborov by malo byť v budúcnosti ľahšie. Uľaviť zo súčasných zákonných podmienok vypustením minimálneho počtu žiakov na takúto triedu chce podpredsedníčka SNS Eva Smolíková novelou školského zákona. Právnu normu schválili členovia Ústavnoprávneho výboru a odporučili ju odobriť aj v pléne.
Súčasné znenie zákona hovorí, že v SOŠ možno vytvoriť spoločnú triedu pre niekoľko študijných alebo učebných odborov, iba ak na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu možno zriadiť skupinu najmenej ôsmich žiakov. "Prax však ukázala, že uvedené ustanovenie je v niektorých prípadoch ťažko vykonateľné," uviedla koaličná poslankyňa.
Množenie psov
Návrh zaviesť právnu úpravu na kontrolu množenia psov a ustanoviť podmienky chovu za účelom ich množenia výborom tesne neprešiel. Stanovisko výboru má odporúčací charakter, o definitívnom osude právnej normy z dielne SaS rozhodne plénum.
Koaliční poslanci liberálom vyčítali, že nedostatočne reflektovali najmä na pripomienky vlády. Rozpor mal vyriešiť pozmeňujúci návrh Alojza Baránika (SaS), ktorý výborom prešiel, zákon ako celok, však už nie.
Baránik navrhol zmierniť novelu tak, že množenie psov by malo byť napokon regulované len v prípadoch, ak ide o podnikanie a šteňatá sa do vlastníctva iných osôb prevádzajú za peniaze. Chov psov, kde sa šteňatá darujú, by mal ostať mimo regulácie.
Možnosť znižovania kvóra aj pri eurovoľbách
Pravidlá volieb do Európskeho parlamentu (EP) na Slovensku neriešia možnosť, keď sa ani jednej z kandidujúcich strán nepodarí prekročiť päťpercentné kvórum. Situáciu chce vyriešiť koaličný poslanec Peter Kresák (Most-Híd) upravením tzv. uzatváracej klauzuly podobne, ako je to pri voľbách do NR SR.
Cez pozmeňujúci návrh na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR Kresák presadil, že ak žiadna zo strán či koalícií nezíska potrebné kvórum, hranica sa zníži na štyri percentá, v prípade potreby na tri a nižšie, a to dovtedy, kým kvórum neprekročia aspoň dve strany alebo dve koalície, resp. strana a koalícia. Jeho návrh výbor schválil jednohlasne, posledné slovo bude mať plénum.
Použitie výnosu z predaja emisií
Na použitie výnosu z predaja emisných kvót by mal dozerať Výbor Národnej rady (NR) SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Vyplýva to z návrhu novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý do parlamentu predložila poslankyňa za SaS Anna Zemanová.
"Podstatou návrhu je, aby použitie financií získaných z predaja teplého vzduchu bolo prerokované vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR," uviedla Zemanová. Výnos sa podľa jej slov ročne pohybuje vo výške okolo 140 miliónov eur.
"O ich použití nie sú žiadne verejné informácie. Ich výnos by mal byť použitý na rôzne opatrenia v oblasti klímy a ovzdušia. Mal by byť, ale nie je, lebo končí v iných výdavkoch na základe dohody ministerstva financií a životného prostredia," vysvetľuje Zemanová. Novelou chce dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót.
