BRATISLAVA. Štatistika ju nezachytila, starostovia o nej nevedia, no minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) ju vidí. Boj s „rómskou kriminalitou“ v dvesto lokalitách, do ktorých chce poslať viac policajtov, preto ostáva medzi prioritami ministra na tento rok.
Denník SME pritom minulý týždeň upozornil na to, že na ministerskom zozname sú viaceré obce, ktorých starostovia hovoria o bezproblémovom spolunažívaní s Rómami. Kriminalita v nich taktiež podľa dostupných policajných dát klesá.
Metodiku, akou zoznam vznikol, ministerstvo neprezradilo. Tvrdí však, že podľa jeho údajov počet konfliktov rastie. Čerpalo vraj údaje za prvý polrok minulého roka.
„Rozdielne hodnotenie situácie vychádza zrejme zo zúženej optiky, ktorou sa na situáciu pozerajú v týchto obciach,“ reagoval na odozvy tlačový odbor ministerstva vnútra. Analýza podľa neho odráža nielen konflikty medzi menšinou a väčšinou, ale aj vo vnútri samotných komunít, ktoré policajti riešia.
Tie by pritom takisto mali byť súčasťou policajných štatistík, ktoré hovoria o počte hlásených priestupkov všeobecne. Lepšie čísla za vlaňajšok (v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi) hlási napríklad Trnava či Krásnohorské Podhradie. Na zozname sú napriek tomu.
Kým však Kaliňák na správnosti zoznamu trvá, svoje si o ňom myslia aj jeho politickí partneri. Okrem šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára má o jeho správnosti pochybnosti aj rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz (nominant Mosta-Híd).
„Sú tam aj obce, v ktorých väčšie problémy nie sú,“ povedal Ravasz. Podľa akej metodiky zoznam vznikol, sám nevie. Hoci jeho úrad spadá pod ministerstvo vnútra, o príprave analýzy ho nik neinformoval ani na nej nespolupracoval.
Viac policajtov v osadách za pomoc marginalizovaným komunitám však nepovažuje.

Na hrane s dohovormi
Riešenie „rómskej kriminality“, o ktorej začal hovoriť Smer na svojom decembrovom straníckom sneme, je podľa Amnesty International Slovensko na hrane s medzinárodnými dohovormi. Policajné aktivity sú totiž v tomto prípade zamerané cielene na jednu etnickú skupinu.