BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky chcú do zákona o policajnom zbore doplniť ustanovenia, ktoré odporúča v mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.
Majú za cieľ zabezpečiť, aby práva osôb, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená, boli rešpektované a chránené a aby Policajný zbor postupoval výlučne spôsobom, upraveným v zákone, nie mimo jeho rámec.

Nezáujem parlamentu
Novelu predkladajú na najbližšiu schôdzu parlamentu poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Peter Osuský a poslankyňa za OĽaNO Viera Dubačová.
Opierajú sa o Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov, ktorú Dubovcová predniesla parlamentu vlani.
„Návrh, aby plénum čo i len vzalo správu na vedomie, však nebol schválený,“ konštatujú poslanci.
"OKS berie ľudské práva vážne. Preto je potrebné brať vážne aj zistenia ombudsmanky o ich porušovaní. Je smutné, že parlament tak až doteraz nerobil. Je najvyšší časť to zmeniť. Preto je potrebné novelizovať zákon o Policajnom zbore,“ dodal Dostál.
„Mimoriadna správa sa zaoberala prieskumom, ktorý sa týkal ochrany a dodržiavania základných práv a slobôd osôb umiestnených v celách policajného zaistenia, uskutočneným v roku 2015,“ uvádzajú poslanci.
Ombudsmanka zistila, že v policajných budovách má polícia vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, nie sú však celami policajného zaistenia.

Neplatí v nich právny režim, ktorý zákon pre takéto cely predpisuje. Rovnako Dubovcová uviedla, že ide zväčša o mrežami oddelenú časť miestnosti alebo chodby, v ktorej sa nachádza spravidla iba stolička alebo lavica, v niektorých sú zabudované oká alebo držadlá slúžiace na pripútanie osoby.
„Tieto priestory policajti bežne používajú na zatváranie a pripútanie fyzických osôb, považujú ich za bežnú súčasť policajného postupu,“ opisujú poslanci zistenia ombudsmanky.
Poslanci sa domnievajú, že obmedzenie osobnej slobody môže vykonať polícia zaistením výlučne na základe dôvodov, upravených zákonom o policajnom zbore.
Zmeny v zákone
„Tento zákon upravuje možnosť umiestniť zaistenú osobu do cely policajného zaistenia, ako aj podmienky umiestnenia do cely a podmienky vybavenia cely,“ dodávajú poslanci.
Poslanci navrhujú do zákona doplniť ustanovenia, podľa ktorých bude možné na policajných staniciach umiestniť zadržané a zaistené osoby aj do iných uzavretých priestorov, avšak iba vo výnimočných prípadoch, ak sa na policajnej stanici nenachádza cela policajného zaistenia alebo ak je jej kapacita už naplnená.
"Aj takéto priestory však budú musieť mať primerané vybavenie, priame osvetlenie, zariadenie na privolanie policajta a zabezpečený prístup k pitnej vode a základným hygienickým potrebám. O umiestnení osoby v takomto priestore bude musieť polícia viesť rovnakú dokumentáciu ako o jej umiestnení v cele," uviedol Dostál.
Štvorica opozičných poslancov ďalej navrhuje zabezpečiť prostredníctvom kamier vyhotovovanie audiovizuálnych záznamov zo všetkých úkonov polície voči zaistenej, zadržanej a predvedenej osobe a ich uchovávanie.
Opatrenia posilnia dodržiavanie zákonnosti v priestoroch polície a umožnia dodržiavanie zákonov účinnejšie kontrolovať. Podľa novely by mali byť dotknuté osoby chránené pred nezákonným konaním zo strany príslušníkov Policajného zboru a zároveň policajti pred krivými a nepravdivými obvineniami z nezákonného konania zo strany osôb, ktorých osobná sloboda bola dočasne obmedzená.
Dostál dodal, že spolu s opozičnými poslancami Zimenovou a Dubačovou už v decembri minulého roka navrhli, aby parlament požiadal ministra vnútra zabezpečiť odstránenie porušovania základných práv a slobôd orgánmi Policajného zboru, na ktoré vo svojej mimoriadnej správe upozornila práve verejná ochrankyňa práv.

Zistenia ombudsmanky
Dubovcová vlani na jeseň predstavila verejnosti a poslancom NR SR výsledky prieskumu úradu verejného ochrancu práv, z ktorého vyplýva, že polícia na 18-tich z 19 skúmaných oddelení v rámci celého Slovenska využíva okrem policajných ciel aj samostatne vytvorené priestory na obmedzovanie osobnej slobody ľudí a porušuje v nich ľudské práva zadržaných.
Tie sú chránené Ústavou SR v článkoch 12, 16 a 17, ale napríklad aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ombudsmanka zdôraznila, že tieto dokumenty musia policajti pri svojej práci rešpektovať.
Vyhradené priestory, ktoré nie sú upravené v zákone, sú tak nelegálne. Navyše v nich podľa prieskumu ombudsmanky visia háky, na ktoré je možné osobu pripútať.
"Je neprijateľné, aby bola osoba, ktorá už je dvojnásobne uzavretá - na policajnej stanici aj vo vyhradenom priestore na obmedzenie slobody - bola pripútaná aj o stenu," povedala vtedy Dubovcová.
Dodala, že "v zákone je jasne uvedené, že jediný spôsob obmedzenia osobnej slobody na policajnej stanici je možný prostredníctvom cely policajného zaistenia.
Žiadny iný spôsob použiť nemôžu," uviedla. Zdôraznila, že takéto správanie je "v demokratickom a právnom štáte nehumánne, bez ohľadu na to, či ide o osoby podozrivé z trestného činu, alebo nie". Aj podozrivé osoby a páchatelia majú právo na dôstojnosť, súkromie a slobodu.