BRATISLAVA. Veľké množstvo nových zákonov privádza Európu do intenzívneho a nebezpečného stavu neustálej sekuritizácie. Vyplýva to z ľudsko-právnej analýzy protiteroristických opatrení v 14 členských štátoch EÚ, ktorú vypracovala organizácia Amnesty International.
Ako uvádza slovenská pobočka Amnesty International na svojej webovej stránke, neustále sa rozširujúci stav národnej bezpečnosti v Európe odhaľuje, ako množstvo zákonov, ich zmien a doplnení prijatých vo veľmi krátkom čase ohrozuje základné slobody a ochranu ľudských práv.
Dvojsečné opatrenia
Podľa riaditeľa Amnesty International pre Európu Johna Dalhuisena sa vlády EÚ v dôsledku sérií útokov od Paríža až po Berlín unáhlili k prijatiu mnohých neprimeraných a diskriminačných zákonov.
Organizácia upozorňuje, že prijaté protiteroristické opatrenia narúšajú právny štát, posilňujú výkonnú moc, eliminujú súdnu kontrolu, obmedzujú slobodu prejavu a vystavujú ľudí neobmedzenému vládnemu dohľadu.
Veľký dopad majú najmä na cudzincov a cudzinky a etnické a náboženské skupiny. V niektorých krajinách takéto zmeny a doplnenia ústavy alebo legislatívy uľahčia podľa Amnesty International vyhlásenie oficiálneho výnimočného stavu a udelia osobité právomoci bezpečnostným a spravodajským službám, často pod nedostatočným alebo dokonca žiadnym súdnym dohľadom.
Ako príklad uvádza Amnesty Maďarsko, v ktorom nová legislatíva udeľuje rozsiahle výkonné právomoci v prípade vyhlásenia výnimočného stavu, vrátane zákazu zhromažďovania na verejnosti, prísnych obmedzení slobody pohybu a zmrazenia finančných prostriedkov.
„Nejasne vymedzené ustanovenia udeľujú právomoc na pozastavenie účinnosti zákonov, prijatie nových vo veľmi krátkom čase a nasadenie ozbrojenej armády na potlačenie nepokojov," uvádza amnesty.
Súčasťou všeobecného práva sa podľa organizácie stále viac stávajú aj administratívne nariadenia regulujúce pohyb v Spojenom kráľovstve a vo Francúzsku.
V prípade Francúzska dáva organizácia do pozornosti zneužitie protiteroristických zákonov na zadržanie ekologických aktivistov a aktivistiek v domácom väzení pred klimatickou konferenciou Spojených národov v Paríži v roku 2015. „Do veľkej miery sa rozšíril taktiež nekontrolovaný cielený dohľad.
V Poľsku protiteroristický zákon z roku 2016 povoľuje tajné dozorné opatrenia zacielené na cudzích štátnych príslušníkov a príslušníčky vrátane odpočúvania, monitorovania elektronickej komunikácie a sledovania telekomunikačných sietí a zariadení, a to bez akéhokoľvek súdneho dohľadu až počas troch mesiacov," píše Amnesty International.
Zneužívanie zákonov
Podľa organizácie tak môžu krajiny na základe týchto zákonov stíhať ľudí za činy, ktoré majú so skutočnou kriminalitou len málo spoločného.
Vysvetľuje to tak, že v rámci protiteroristických opatrení zameraných čoraz viac na prevenciu, sa vlády sústreďujú na odhaľovanie ešte nespáchaných zločinov a spoliehajú sa na administratívne nariadenia, ktoré obmedzujú slobodu pohybu ľudí a ďalšie práva.
„Následkom toho bol mnohým ľuďom udelený zákaz vychádzania, vycestovania, alebo boli elektronicky označení bez toho, aby vôbec boli obvinení alebo odsúdení z nejakého trestného činu," vysvetľuje Amnesty.
V takýchto prípadoch sú podľa nich dôkazy často utajované, čo znamená, že osoby obvinené z iniciovania ešte nespáchaných trestných činov sa nedokážu adekvátne obhájiť.
Tieto opatrenia a zákony sa však podľa organizácie profilujú najmä na migrantov a ľudí na úteku, aktivistov a menšiny. Amnesty za tým vidí predsudky, ktoré vedú k absolútnemu zneužívaniu zákonov, nedefinujúcich terorizmus dostatočne presne, navyše vytvárajú spojenie medzi utečeneckou krízou a hrozbou terorizmu.
Sloboda verzus strach
Amnesty ďalej uvádza, že takéto diskriminačné opatrenia majú neprimeraný a veľmi negatívny vplyv najmä na moslimov, cudzích štátnych príslušníkov a príslušníčky a ľudí považovaných za moslimov.
„Strach z toho, že bude človek označený ako bezpečnostná hrozba alebo ´extrémista´ má desivý následok – zmenšuje sa mu priestor pre slobodný prejav," uvádza Amnesty International.
Ako príklad uvádza prípad z roku 2015, kedy francúzske súdy vyniesli 385 rozsudkov za ospravedlňovanie terorizmu. Z nich tretinu vyniesli proti neplnoletým osobám. „Definícia toho, čo zahŕňa ´ospravedlňovanie´, je príliš široká," píše Amnesty.
„Zatiaľ čo hrozba, ktorú predstavuje terorizmus, je veľmi reálna a musíme na ňu reagovať rázne, úlohou vlád by malo byť skôr poskytnúť ľuďom bezpečnosť, aby mohli svoje práva využívať, než obmedziť ich práva v mene bezpečnosti,“ vyjadril sa Dalhuisen.
Uviedol tiež, že vlády štátov EÚ využívajú protiteroristické opatrenia na posilnenie znepokojujúcich právomocí, zacieľujú sa na skupiny diskriminujúcimi spôsobmi a obmedzujú ľudské práva pod zámienkou ich ochrany. „Ocitáme sa v nebezpečenstve vytvorenia spoločností, v ktorých sa sloboda stáva výnimkou a strach pravidlom,“ dodal na záver.
Amnesty International vytvorila aj interaktívnu mapu prijatých protiteroristických zákonov v Európe: https://amnesty.carto.com/builder/fd4614d0-d3fc-11e6-a3aa-0ecd1babdde5/embed.
Národná rada SR schválila ešte v decembri 2015 balík protiteroristických opatrení, podľa ktorých sa predlžuje lehota, počas ktorej môže byť osoba podozrivá zo spáchania trestných činov terorizmu zadržaná, zo 48 na 96 hodín.
Rozšírili sa dôvody na zaistenie osoby o situáciu, ak sa osoba nachádza na mieste, na ktorom hrozí teroristický útok alebo na ktorom sa teroristický útok stal. Maximálna dĺžka zaistenia týchto osôb sa v tomto prípade predĺžila z 24 na 48 hodín.
Obnovilo sa aj oprávnenie na zastavenie a prehliadku dopravného prostriedku, ak existuje podozrenie, že v aute sa nachádza jadrový alebo iný rádioaktívny materiál, vysoko rizikové chemické látky, vysoko rizikové biologické agensy a toxíny alebo jeho vodič nelegálne preváža migrantov.
