BRATISLAVA. Rezolúcie, ktoré schvaľuje Európsky parlament (EP), majú veľký zmysel v tom, že sú politickým signálom, ale aj priamou výzvou Európskej komisie na konanie. Tvrdí to europoslanec Ivan Štefanec (EPP, KDH).
„Komisia de facto nemôže konať bez toho, že ju Európsky parlament poverí. Komisia je výkonný orgán, ktorý koná len na popud Rady alebo EP," vysvetlil Štefanec pre agentúru SITA.
Výzvy k činom
Európsky parlament vydal koncom minulého roka rezolúciu, ktorou odsudzujú narastajúcu ruskú a radikálnu islamistickú propagandu namierenú proti Európskej únii. Chcú proti nej bojovať posilnením pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu.
Rezolúcie majú podľa Štefanca zmysel nielen ako politický signál, ale aj ako výzvy na konkrétne kroky. „Po rezolúcii príde už ďalší krok, a tým môže byť legislatívny akt, ale aj žiadosť o odpočet toho, čo urobila komisia. Komisia je podriadená parlamentu, na to netreba zabúdať," vysvetlil Štefanec.
Komisiu síce navrhuje Rada, ale schvaľuje parlament. Tým pádom táto výkonná moc podlieha parlamentu. Vieme, že aj tie legislatívne akty, ktoré má vo výlučnej právomoci navrhovať EK, tak parlament vo veľkej miere mení a pôsobí ako taká dobrá poistka demokracie," dodal.
Ako príklad uviedol smernicu o zbraniach a strelivách, ktorú parlament upravil a podľa Štefanca zohral pozitívnu úlohu hlavne pri ochrane vlastníckych práv.
Boj s propagandou
Koncom novembra minulého roka poslanci Európskeho parlamentu schválili rezolúciu, ktorou odsudzujú narastajúcu ruskú a radikálnu islamistickú propagandu namierenú proti Európskej únii.
Chcú proti nej bojovať posilnením pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu. Prípravu rezolúcie mala na starosti poľská europoslankyňa Anna Fotygová.
„Čo sa týka Ruskej federácie, situácia je dnes jasná. Po anexii Krymu a agresii vo východnej časti Ukrajiny sú si mnohé krajiny plne vedomé jej dezinformovania a manipulácie. Aj táto správa bola v priebehu svojej prípravy terčom nepriateľskej propagandy," uviedla poľská europoslankyňa Anna Fotygová, ktorá mala prípravu rezolúcie na starosti.
Únia by podľa poslancov mala na propagandu namierenú proti EÚ odpovedať posilnením svojej v súčasnosti malej pracovnej skupiny pre strategickú komunikáciu.
Musí tiež prispieť k zvyšovaniu povedomia a vzdelávania - okrem iného v oblasti dejín, a podporiť internetové a miestne médiá, investigatívnu žurnalistiku a informačnú gramotnosť.
Namierené proti Únii
Cieľom nepriateľskej propagandy namierenej proti EÚ a jej členským štátom je skresliť skutočnosť, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvoriť rozkol medzi EÚ a jej severoamerickými partnermi, ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a podnietiť strach a neistotu medzi občanmi EÚ, uvádza sa v uznesení, ktoré EP schválil pomerom hlasov 304 za, 179 proti, 208 sa zdržalo hlasovania.
EP tiež v rezolúcii tvrdí, že Rusko podporuje krajne pravicové strany a populistické hnutia zamerané proti EÚ. Podľa rezolúcie na to Rusko využíva viacero nástrojov, napríklad osobitné nadácie, orgány a médiá, ako sú televízna stanica Russia Today (RT) a tlačová agentúra Sputnik, a rovnako aj platených diskutérov na sociálnych sieťach.
Keďže EÚ a jej občania sú hlavnými cieľmi takzvaného Islamského štátu (ISIS), poslanci vyzvali v rezolúcii členské štáty na zintenzívnenie vzájomnej spolupráce s cieľom zamedziť náborom svojich občanov teroristickými skupinami a posilniť odolnosť svojich spoločností voči radikalizácii.
Parlament tiež vyzval na vypracovanie stratégie proti úsiliu ISIS, ktorej súčasťou by malo posilnenie postavenia a zviditeľnenie umiernených moslimských vzdelancov s dostatočnou kredibilitou na delegitimizáciu propagandy tejto teroristickej skupiny
ta;lv
