Pamätáte si na mrazivý monológ Roberta Shawa v kultovom filme Čeľuste, keď v alkoholom opojení na rybárskej lodi vysvetľoval Richardovi Dreyfussovi pôvod svojich jaziev? „Neviem, koľko tam bolo žralokov, možno tisíc. V prvý deň sme stratili viac než sto mužov. V priemere šesť za hodinu. Trhali nás na kusy...“
Ťažký krížnik USS Indianapolis bol poslednou veľkou americkou vojnovou loďou, ktorá šla počas druhej svetovej vojny ku dnu. A tiež loďou, pri ktorej potopení zomrelo najviac členov posádky.
V lete 1945 mal krížnik USS Indianapolis za sebou vyše tri roky bojových operácií. V Európe sa už vojna skončila, no v Pacifiku kládli Japonci zúfalý odpor. Zlomiť ho mala nová zbraň, ktorú vyvíjala skupina vedcov v laboratóriách Los Alamos pod krycím názvom Projekt Manhattan.

Po nevyhnutnej oprave vyplával USS Indianapolis 16. júla zo San Francisca na ostrov Tinian v Tichom oceáne so záhadným nákladom na palube. Tridsaťdeväť príslušníkov Námornej gardy strážilo veľkú debnu označenú nápisom Tajné: Vláda USA.
Dvaja noví pasažieri, kapitán James Nolan a major Robert Furman, zasa nespustili oči z kovového puzdra vážiaceho asi sto kilogramov. Vydávali sa za dôstojníkov delostrelectva, no o delostrelectve veľa netušili. Nolan bol expertom na radiáciu a Furman spravodajským dôstojníkom Projektu Manhattan. USS Indianapolis doviezol na Tinian súčasti atómovej bomby Little Boy (Malý chlapec), ktorú o dva týždne neskôr zhodili na japonské mesto Hirošima.
Ignorovali volanie o pomoc
Z Tinianu sa krížnik presunul na neďaleký ostrov Guam a odtiaľ mal pokračovať do zálivu Leyte na Filipínach, kam však nikdy nedorazil. Kapitán lode Charles McVay žiadal sprievod torpédoborcov, čo však námorné velenie zamietlo s tým, že je to zbytočné. Nikto ho nevaroval ani pred japonskou ponorkou I-58, ktorá operovala v oblasti.
Veliteľ ponorky Močicura Hašimoto neváhal. Pätnásť minút po polnoci 30. júla 1945 zasiahli USS Indianapolis dve torpéda, ktoré vážne poškodili provu. Trvalo len dvanásť minút, kým sa loď zvalila na bok a potichu zmizla pod hladinou. S ňou aj tristo mužov, ktorí po dvoch explóziách zahynuli, omdleli alebo sa im nepodarilo za krátky čas dostať z podpalubia. Deväťsto námorníkov sa ocitlo vo vode netušiac, že ich čakajú najhoršie chvíle života.