BRATISLAVA. Ak poslanci Národnej rady na najbližšej schôdzi opätovne schvália novelu zákona o štátnej službe, ktorú im prezident SR Andrej Kiska vrátil ešte vlani v decembri, odoberú verejnému ochrancovi práv právomoc určovať organizačnú štruktúru jeho kancelárie.V rozhovore to povedala súčasná verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová s tým, že kompetencia určovať počet zamestnancov v jej kancelárii padne na ministerstvo financií.
Zdôraznila, že ak bude ministerstvo financií určovať počet pracovných miest v kancelárii verejného ochrancu práv, bude tým limitovať právomoc, ktorá verejnému ochrancovi práv vyplýva zo zákona. Podľa Dubovcovej je to v rozpore s nezávislým poslaním verejného ochrancu práv.
"Moc v určitých rukách na Slovensku oslabuje kontrolné miesta. Brzdy a páky niektorých inštitúcií menia demokraciu na nedemokraciu. Týmito nenápadnými kozmetickými úpravami sa blížime k autoritárskemu režimu,“ poznamenala Dubovcová.
Organizačný poriadok stále neprijali
Na Slovensku nie je podľa nej tendencia vybudovať úrad verejného ochrancu práv tak, aby bol porovnateľný s inými úradmi verejných ochrancov práv v susedných krajinách. "V porovnaní s Českou republikou sme len ich chudobní príbuzní,“ povedala Dubovcová. Podľa informácií, ktoré poskytol hovorca ombudsmanky Ján Glovičko, česká ombudsmanka hospodári s rozpočtom, ktorý počas uplynulých rokov ani nevyčerpala, napriek tomu jej rozpočet zachovávajú v pôvodnej výške.
Pre kanceláriu českého ochrancu práv pracuje 127 zamestnancov a aktuálne dostavujú novú budovu vedľa pôvodnej, ktorú dostali od štátu. Pri pomere 2:1 by tak slovenská kancelária verejného ochrancu práv mal mať približne 60 zamestnancov.
Podľa organizačného poriadku, ktorý národnej rade predložila Dubovcová už pri vstupe do svojej funkcie ešte v roku 2012, potrebuje kancelária verejného ochrancu práv 56 zamestnancov, aby mohla stopercentne zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd.
Dodnes ho ale v parlamente neprijali. Pre kanceláriu pracuje 35 ľudí, teda o 16 právnikov a šesť organizačno-administratívnych pracovníkov menej. Dubovcová žiadala najmä to, aby v každom z ôsmich krajov pracoval jeden právnik a administratívna pracovná sila. "Tento štát mi tvrdil, že nemá peniaze na osem zamestnancov,“ dodala Dubovcová. Rezort financií teda zasahuje do chodu kancelárie ombudsmanky podľa jej slov neformálne stále, neposkytuje jej totiž prostriedky na mzdy pre toľko zamestnancov, koľko tento úrad potrebuje.
"Nestotožňujeme sa s tvrdením ombudsmanky, že kompetencia určovať počet zamestnancov tejto kancelárie padne novelou tohto zákona na ministerstvo financií," uviedol vo svojom stanovisku Tlačový odbor rezortu financií. Ministerstvo argumentuje, že nadobudnutím účinnosti nového zákona o štátnej službe, ktorým sa podľa neho zavádza systemizácia štátnozamestnaneckých miest, sa nespochybní kompetencia verejného ochrancu práv schvaľovať počet zamestnancov kancelárie.
Ministerstvo hovorí o navýšení
Rezort tiež tvrdí, že "ombudsmankou schválený limit počtu zamestnancov pre Kanceláriu verejného ochrancu práv v počte 57 osôb sa plne premietol do celkového limitu počtu zamestnancov".
Ministerstvo tiež zdôrazňuje, že v schválenom rozpočte na rok 2017 zvýšili Kancelárii verejného ochrancu práv finančné prostriedky o viac ako 40-tisíc eur, čo predstavuje medziročný nárast o 3,5 percenta. Ešte v októbri 2016 po schválení návrhu rozpočtu pre verejného ochrancu práv však ombudsmanka upozornila na to, že schválený rozpočet na rok 2016 vo výške 1 198 tisíc eur nebral do úvahy valorizáciu miezd a platov od 1. januára 2016 a ani s tým súvisiaci nárast platieb poistného.
"Táto skutočnosť bola zohľadnená až v máji 2016. Vládou schválený limit na rok 2017 teda v skutočnosti predstavuje navýšenie rozpočtu len o 23,7 tisíca eur," vysvetlil vtedy ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko.
