BRATISLAVA. Pred 72 rokmi bol oslobodený koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, v ktorom zahynuli milióny obetí holokaustu, medzi nimi tisícky slovenských Rómov. Na 27. januára pripadá Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
O perzekúciách rómskeho etnika počas druhej svetovej vojny sa v Európe aj u nás vedelo iba málo, pretože samotní Rómovia o svojich útrapách nechceli hovoriť. Vojnoví pamätníci začali nahlas spomínať s odstupom desaťročí.
Pamätné tabule rómskeho holokaustu na Slovensku
Banská Bystrica – Pietna sieň Pamätníka SNP.
Lutila – v decembri 1944 bolo z lokality deportovaných 40 miestnych Rómov, ktorí boli neskôr popravení na cintoríne v Dolnom Turčeku.
Nemecká – v miestnej vápenke dochádzalo počas vojny k hromadným popravám. Medzi obeťami boli aj Rómovia.
Hanušovce nad Topľou – vo vojnových rokoch 1941 – 1943 bolo v meste sídlo sústavy východoslovenských pracovných útvarov, v ktorých boli internovaní predovšetkým rómski muži.
Zvolen – na židovskom cintoríne boli v masových hroboch pochované obete represálií, medzi nimi aj Rómovia z neďalekých dedín.
Slatina – na miestnom cintoríne sa nachádza masový hrob. V roku 1944 bolo takmer 60 tamojších Rómov brutálne zavraždených nemeckou armádou.
Dubnica nad Váhom – v areáli ZVS Holding, a.s. sa nachádza cintorín s 26 obeťami zo zaisťovacieho tábora.
Zdroj: romaholocaust.sk
Ma Bisteren!
"Prívlastok nepoznaný máva rómsky holokaust preto, že ani verejnosť, ani Rómovia, ale ani vedci nepoznajú vojnové udalosti v súvislosti s postavením Rómov," uviedla etnografka Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Za uznanie holokaustu Rómovia aj hladovali Čítajte Združenie In Minorita vytvorilo v rámci projektu Ma Bisteren! sedem pietnych miest na Slovensku. Pamätné tabule pripomínajú historické fakty o holokauste Rómov z obdobia druhej svetovej vojny.
Židia a Rómovia boli na základe branného zákona z roku 1940 vylúčení z armády. Rómovia boli následne vojnovým slovenským štátom vyhlásení za asociálne osoby, čo legalizovalo ich deportácie do pracovných táborov.
V táboroch boli v neznesiteľných podmienkach využívaní ako lacná pracovná sila pri výstavbe železničných tratí či priehrad.
Ďalšie vojnové perzekučné nariadenia slovenského štátu umožňovali starostom obcí vysťahovať rómske rodiny z ich vlastných domov s tým, že sa musia usídliť až niekoľko kilometrov od dediny.
Deti sa pýtali pamätníkov
"Často rozprávali o tom, ako im pomáhali ľudia ukrývať sa, zachraňovali im deti alebo im pomáhali s jedlom. Po SNP sa však situácia pritvrdila a aj majorita sa zľakla, lebo bolo viac útokov zo strany gardistov na rómske osady," uviedla realizátorka projektu My a naša história Petra Melikantová.
Rómske deti z Brna, Plaveckého Štvrtka a Spišského Podhradia natočili dokument, v ktorom vo svojej komunite mapujú obdobie rómskeho holokaustu a komunizmu. Na projekte spolupracovali mimovládne organizácie Človek v ohrození a DROM, rómske stredisko v Brne.
Dokumentárny film Příběhy, které nebyly napsány zachytáva výpovede pamätníkov o tom, ako vtedajšie zákony prispeli k rómskemu holokaustu, čím československí Rómovia prechádzali počas druhej svetovej vojny, ako sa im žilo v komunistickom režime a čo im priniesla demokracia.
"V komunitných centrách sme rozmýšľali, akým spôsobom pomôcť, aby si rómske deti uvedomili svoju vlastnú identitu. Veľakrát sa totiž považujú za menejcenné," povedala Melikantová s tým, že deti chceli odtrhnúť od súčasných tém a nasmerovať ich do histórie.
"Pre ne to bolo tiež niečo nové, pretože samy priznali, že sa doma zaoberajú aktuálnymi problémami a nespomínajú na minulosť."
Jednoznačné zlo
V roku 2005 v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust Valné zhromaždenie OSN stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.
Už dva roky na to schválilo Valné zhromaždenie OSN ďalšiu rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu.
Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny, uviedla agentúra Tasr.
“Holokaust je jednoznačné zlo.
„
V rezolúcii vyzvala Organizácia spojených národov všetky členské štáty, aby "odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti".
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
