„Gól, gól!“ kričí malý Filipko a čaká, že mu brat hodí loptu. Stane sa, zápas sa môže začať. Lopta po chvíli letí tesne nad zemou a keď už to vyzerá, že z toho bude gól, rýchlo vystrie pravú nohu a loptu vyrazí. Úspech, mama tlieska, pridávajú sa aj súrodenci.
Filipko sa usmeje a pokračuje v hre. Je brankár aj útočník zároveň. Sleduje, kam sa lopta odkotúľala, a rozbehne sa za ňou. Rýchlo, po zadku, nohami dopredu. Ľavú ruku má pri tele, pravou sa odráža. Obe použiť nemôže.
„Šúchanie po zadku je jeho pohyb, štvornožky nechodieva. Keď bol malý, mal problém ľahnúť si aj na brucho. Robilo mu to zle na ruku,“ hovorí jeho mama Jana Kosárová.
Štvorčlenná rodina Kosárovcov žije v Modre. Mama, traja synovia a nevesta.
Filipko má dva roky a osem mesiacov a narodil sa bez akejkoľvek diagnózy. Podľa lekárov bol v poriadku, gratulujeme, je zdravý, môžete ísť domov. Išli.
Zdravý bol len dvanásť týždňov, alebo tak sa aspoň zdalo. V treťom mesiaci prišlo prvé podozrenie na diagnózu. Vyslovila ho mama, keď si všimla, že nereaguje na hračky ani na zvuky.
Podľa príznakov hľadala odpoveď na internete aj u lekárov. Trvalo to dva mesiace, verdikt dostala na Kramároch. V piatom mesiaci mu diagnostikovali hemiparézu ľavej strany, teda detskú mozgovú obrnu. Odvtedy sa začala liečba.
Filipko sa narodil s detskou mozgovou obrnou. Jedna rehabilitácia stojí tristo až šesťsto eur. (zdroj: Gabriel Kuchta - SME)Šesť kamiónov minerálok na jednu operáciu
„Na začiatku nechcel cvičiť, stále plakal a vzpieral sa. Bolelo ho to. Teraz sme prešli na hravú formu a už ani nevníma, že cvičí,“ vysvetľuje Kosárová.
Domáce cvičenie má každý deň, do súkromného rekondičného centra Possibilitas chodí približne trikrát do roka. Rehabilitácia trvá týždeň, cvičenie hodinu a pol. Pokroky sú míľové, svaly sa spevňujú, rodina má radosť.
Jedna rehabilitácia stojí tristo až šesťsto eur, ľavej ruke však nepomáha. Od narodenia ju nepoužíva, v dôsledku čoho sa mu skrátili šľachy a bežným cvičením sa predĺžiť nedajú. Jedinou možnosťou je operácia.
