Luxusný zaoceánsky parník Wilhelm Gustloff mal byť symbolom nemeckého národného socializmu, rekreačnou loďou pre verných príslušníkov strany. Na konci druhej svetovej vojny sa však stal transportnou loďou pre ustupujúcich nemeckých vojakov a utečencov. Večer 30. januára 1945 ho zasiahli sovietske torpéda. Bola to najväčšia lodná katastrofa všetkých čias.
Meno pre najväčšiu nemeckú osobnú loď vybral sám ríšsky kancelár Adolf Hitler. Wilhelm Gustloff bol švajčiarsky nacistický politik, ktorého v roku 1936 zastrelil štyrmi výstrelmi z revolveru židovský študent medicíny David Frankfurter. Nacistická propaganda urobila z Gustloffa mučeníka. Loď pokrstila rok po atentáte na slávnostnom ceremoniáli vdova Hedviga Gustloffová.
Wilhelm Gustloff najskôr prevážal nemeckých výletníkov k nórskym fjordom či k pobrežiu Talianska a Portugalska. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa z nej stal plávajúci lazaret. V novembri 1940 loď zakotvila v Gdansku. Premaľovali ju a slúžila ako plávajúce kasárne druhej cvičnej ponorkovej divízie.
Na úteku pred Rusmi
Keď začala na jeseň 1944 postupujúca sovietska armáda obsadzovať Východné Prusko, najvýchodnejšiu nemeckú provinciu na pobreží Baltského mora, medzi civilným obyvateľstvom vypukla obrovská panika.
Červenoarmejci, ktorí boli roky predtým svedkami zverstiev páchaných nemeckými okupačnými jednotkami na svojich krajanoch, sa správali podľa hesla „oko za oko, zub za zub“. „Zahynuli milióny civilistov, boli zničené naše dediny a mestá, pamiatky. To v nás, prirodzene, vyvolalo hlbokú nenávisť a túžbu po pomste,“ spomínal vo filmovom dokumente o tragédii lode Gustloff sovietsky stíhač Jurij Šušrikov.
