Tatiana Kratochvílová chcela byť pred dva o pol rokom primátorkou Bratislavy. Spojila sa s Radom Procházkom, ktorý ju o pár týždňov potopil. Prijala teda miesto dopravnej inžinierky u nového primátora Iva Nesrovnala. Keď začala upozorňovať na nezrovnalosti, dostavilo sa podľa nej šikanovanie, ktoré pocítili aj ďalší nepohodlní ľudia. Na magistráte totiž podľa nej funguje skupina ľudí, ktorí o veciach rozhodujú aj bez Nesrovnala.
Referentka Zuzana Aufrichtová nedávno pre denník SME opísala šikanovanie na bratislavskom magistráte. Vy ste naň tiež upozorňovali po svojom odchode. Prečo by si manažment odháňal vlastných odborníkov?
„Zdá sa, že manažmentu mesta nejde o odbornosť. Nechcú tam mať ľudí, ktorí procesom rozumejú a vidia do nich. Na jednej stavbe som odhalila, ako sa diktujú konkrétne výrobky do stavebných projektov. Chcela som to riešiť a písomne som na to upozorňovala. Snažila som sa aj o to, aby sa dopravnému podniku vrátili peniaze za staré koľajnice z Dúbravky. Upozorňovala som tiež na nedostatočné personálne obsadenie kľúčových dopravných pozícií. V tom čase boli rozbehnuté veľké projekty (napr. Starý most, električka na hlavnú stanicu, projekty radiál). Toto, žiaľ, vedenie mesta neriešilo, ale, naopak, prepúšťalo ľudí. V jednom momente som zastávala tri dôležité funkcie, lebo neboli obsadené. Začala som to vnímať ako snahu o moje oslabenie. Jednoducho chceli, aby som odišla. Dokonca mi navrhovali, aby sme to urobili s rozlúčkovou tlačovkou, kde dostanem kvety a podobne. Mala som sa tváriť, že som po toľkej práci so Starým mostom vyčerpaná. Povedala som im, že na niečo také nepristúpim.“
Mohli by ste opísať to, čo nazývate šikanovaním?
„Riaditeľ magistrátu viedol porady hrubým spôsobom. Nemal problém používať vulgarizmy a snažil sa ma ponížiť. Stávalo sa, že mi vyčítal vykonštruované porušenia pravidiel. Pri dokončovaní Starého mosta mi kolegovia zo stavby oznámili, že dostali pokyn, aby so mnou nekomunikovali, aj keď som zodpovedala za mnohé procesy. Poradca primátora ma na jednej z porád kritizoval za to, že takú zodpovednú prácu robím sama. Pritom to bol on, koho som pri zmene organizačnej štruktúry žiadala o posilnenie dopravnej sekcie, ostalo to, žiaľ, bez odozvy.“
Ako sa tieto porušovania pravidiel riešili?
„Napríklad, keď sa končili práce na Starom moste, vedeniu sa nepáčilo, že má prísť externý expert riešiť jeden problém. Podľa nich problém nebol taký závažný, aby tam expert musel prísť. Obvinili ma, že som nepostupovala tak, ako sa na porade dohodlo. O žiadnej dohode som pritom nebola informovaná. Viem to dokázať. Zavolali ma na právne oddelenie, kde bola komisia, a oznámili mi, že som neakceptovala pokyn vedenia mesta. Keďže som nebola o žiadnom pokyne ústne ani písomne informovaná, nemohla som ho porušiť. Podobne riešili iné záležitosti takýmto oficiálnym spôsobom a robili z toho záznamy. Bol to nátlaková metóda. Písomne som sa voči tomuto konaniu ohradila, ale znova bez odozvy.“

Pripomína vám to príbeh referentky Aufrichtovej, ktorá kritizovala utajovanie auditu na parkovanie?
„Poznám ju veľmi krátko, ale podľa toho, čo som čítala a od nej samej počula, je to veľmi podobné. Keď sa ľudia z jej tímu začali pýtať, prečo sa analýza parkovania utajuje, začalo vedenie hľadať dôvody na represie.“
Existuje viac takýchto prípadov odídených ľudí?