BRATISLAVA. Kvalita vzdelávania by sa mala riešiť ráznymi opatreniami, aj nepopulárnymi, na ktoré nikto nemá odvahu. Myslí si to poslanec NR SR za SaS Branislav Gröhling, podľa ktorého racionalizácia, teda zatvorenie niektorých škôl, je jedným z nich.
Ako uviedol pre agentúru SITA, „ďalej treba postupne meniť obsah vzdelávania, aby žiaci vedeli používať vedomosti v praxi a vedeli kriticky a logicky myslieť. Pomohlo by tiež prepojenie výučby viacerých predmetov. Rovnako je dôležité poskytnúť školám aktuálne a kvalitné učebné materiály a hlavne zlepšiť vzdelávanie učiteľov. Lebo na dobre pripravených a zaškolených učiteľoch celá zmena v školstve stojí,“ myslí si poslanec, podľa ktorého na takéto zmeny pritom netreba ďalšie financie.
Nie je lepšia žiadna reforma ako zlá? Čítajte Potrebujeme silného ministra, hovorí poslanec
„Už dnes máme ľudí v organizáciách ministerstva, ktoré ministerstvo nevyužíva,“ dodal s tým, že preto potrebujeme silného a rozhodného ministra, ktorý presadí v školstve zmeny.
Ako jedno z riešení stavu školstva vidí liberál v zrušení niektorých škôl.
„Hovoríme, že v školstve nie sú peniaze, tak tie, čo máme, musíme rozumne využívať. Nemá zmysel udržiavať ekonomicky neefektívne či nadbytočné školy. Aj prípadná racionalizácia, teda zlučovanie, rušenie škôl, v ktorých školská inšpekcia zistí hrubé porušovanie pravidiel a zneužívanie systému, si vyžaduje silného a rozhodného ministra,“ nazdáva sa.
Reforma prichádza neskoro
Pripravovaná reforma školstva, ktorú chystá minister školstva Peter Plavčan (SNS) prichádza podľa Gröhlinga neskoro. „V aktuálnej podobe si reforma vyžaduje obrovskú sumu peňazí. Ak minister sľubuje zmeny, na ktoré nemá peniaze a odvoláva sa na tlak verejnosti, už mi to príde ako zavádzanie spoločnosti,“ uviedol.
Plavčan tento týždeň predstavil najdôležitejšie aktivity rezortu v minulom roku. Podľa ministra medzi ne patrili naštartovanie reformy vzdelávania, zabezpečenie zvýšenia platov pedagogických a odborných zamestnancov od septembra 2016 o šesť percent či úspešné zvládnutie slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Vyzdvihol tiež novelizáciu zákona o výchove a vzdelávaní, podporu prevencie prejavov extrémizmu u mladých ľudí či pokračovanie podpory rozširovania kapacít základných a materských škôl.
