BRATISLAVA. Podpredseda Národnej rady Béla Bugár (Most-Híd) otvoril 12. schôdzu parlamentu, ktorá je prvým zasadnutím zákonodarného zboru v roku 2017.
Zároveň ide o prvé rokovanie pléna podľa nových pravidiel, ktoré priniesla širokodiskutovaná novela rokovacieho poriadku. Hneď v prvý rokovací deň došlo aj k uplatneniu nového opatrenia.
Vykázala kotlebovcov
Poslanci extrémistickej strany ĽSNS Kotlebovci mali rokovací poriadok porušiť tým, že na sakách majú odznaky propagujúce ich politickú stranu.
Schôdzu najskôr prerušila predsedajúca Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a kotlebovcov vyzvala, aby si dali odznaky dole. Keďže tak neurobili, prišlo krátke prerušenie rokovania.
Po porade s ďalšími členmi vedenia parlamentu Ďuriš Nicholsonová poslancov ĽSNS vykázala zo sály. Odísť však odmietli. Podpredsedníčka parlamentu ich upozornila, že vykázanie zo sály sa berie ako neospravedlnená účasť na rokovaní a pri opakovanej absencii im siahnu na poslanecký plat.
Na odznaky kotlebovcov poukázal poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený), podľa ktorého je takýto odznak v rozpore s aktuálnym rokovacím poriadkom.
Predseda parlamentu Andrej Danko považuje za zadosťučinenie, že Ďuriš Nicholsonová použila ustanovenie, ktoré môže vyústiť až do toho, že sa kotlebovcom siahne na mzdy.
Danko: Moji voliči nie sú na facebooku. Sú v regióne Čítajte Matovič zablahoželal kapitánovi
Predseda OľaNO Igor Matovič zasa na úvod schôdze zablahoželal Andrejovi Dankovi k povýšeniu na kapitána. Zároveň Danka oslovoval vo svojich vystúpeniach hodnosťou kapitán.
Väčšina poslancov hneď v úvode nepodporila Matovičov návrh, ktorý chcel vládu a Gajdoša zaviazať k tomu, aby parlamentu doručil zoznam vojenských hodností, ktoré boli od roku 1993 udelené aktívnym politikom.
"Boli sme svedkami, že niektorí aktívni politici si potichu vybavili hodnosť, a následne sme sa dozvedeli, že to bolo za zásluhy a že si ich mimoriadne zaslúžia. Úprimne som zdieľal radosť týchto politikov z toho, že tieto výložky majú niekde v skrini doma," povedal Matovič. Za jeho návrh zahlasovalo 65 poslancov zo 138 prítomných, čo na schválenie nestačilo.
Matovič tiež neúspešne žiadal zaviazať ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby zverejnil prevody všetkých pozemkov pod rýchlostnou cestou R7 smerom na Dunajskú Stredu od roku 2002.
"Navrhujem to preto, lebo z peňazí daňových poplatníkov sa minulo 400 miliónov eur na výkup týchto pozemkov. Viem, že Béla Bugár (Most-Híd) urobil nemorálny kšeft, kedy okradol svoju vlastnú rodinu o 500-tisíc eur. A bol by som rád, keby sme identifikovali ďalších politikov a biele kone Bugára, ktorí na tomto kšefte zarobili," povedal šéf Obyčajných.
Bugár reagoval, že Matovič sa mýli a žiadnych bielych koní na rozdiel od Matoviča nemá. "Ja som zverejnil, ako to bolo," odkázal.
Program schôdze
- V programe 12. schôdze je zatiaľ zaradených 88 bodov.
- Ako prvé prídu na rad tri zákony vrátené prezidentom Andrejom Kiskom. Ide o novelu zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, novelu zákona o sociálnych službách a novelu zákona o štátnej službe.
- Zrejme už v úvode zasadnutia bude vytvorený priestor pre poslancov Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA), Milana Mazureka a Stanislava Mizíka (obaja ĽSNS), aby sa ospravedlnili za svoje údajne hanlivé výroky. Odporučil im to Mandátový a imunitný výbor NR SR. Ak to neurobia, hrozí im pokuta 1000 eur. Trojica sa mohla ospravedlniť už na pôde výboru, žiaden z nich to však nevyužil.
- Na 8. februára stanovil predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) termín voľby verejného ochrancu práv.
- Na aktuálnom rokovaní pléna sa tiež definitívne rozhodne o tom, či sa zruší druhé kolo volieb predsedov VÚC a či šéfovia krajov a krajskí poslanci zvolení na jeseň 2017 ostanú na svojich postoch jednorazovo až päť rokov.
- Definitívne sa tiež bude hlasovať o tom, či parlament zruší amnestie Vladimíra Mečiara z roku 1998. Návrh Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) sa v decembri dostal do druhého čítania aj vďaka hlasom koaličného Mosta-Híd. Na schválenie ústavnej zmeny je však potrebných aspoň 90 hlasov. Smer a SNS však chcú, aby možnosť zrušenia amnestií najskôr preskúmal Ústavný súd SR.
