Ste signatárom výzvy, ktorá tvrdí, že Mečiarove amnestie sa dajú zrušiť formou ústavného zákona. Existuje aj druhá skupina právnikov vrátane premiéra Roberta Fica, ktorá amnestie považuje za nezrušiteľné. V čom sú rozdielne vaše východiská?
„Panuje všeobecná zhoda, že udelenie amnestií bolo nemorálnym činom a aktom zneužitia práva. V právnej teórii a praxi potom existujú rôzne názory, ako tento konflikt riešiť.
My vychádzame z toho, že Mečiarove amnestie vytvárajú len istú procesnú prekážku vykonania trestného stíhania osôb, ktoré boli amnestované, a treba ju odstrániť.
Skupina, ku ktorej sa radí aj predseda vlády, je názoru, že udelením amnestií zanikla trestnosť skutkov a predstavujú tak absolútnu prekážku vykonania trestného stíhania.“
“Som dosť skeptický, či Ústavný súd bude ochotný riešiť, čo by bolo keby, a či koaliční poslanci dostanú požadovanú odpoveď
„
Ústavný súd už raz vyhlásil amnestie za nezrušiteľné, no týkalo sa to prípadu, keď sa ich vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda v zastúpení prezidenta pokúšal prelomiť. Nevyjadroval sa k tomu, či ich môže zrušiť parlament ústavnou väčšinou. O čo opierate názor, že môže?
„Parlament je ústavodarný orgán a môže amnestie prelomiť práve preto, že je tu už rozhodnutie Ústavného súdu, o ktorom hovoríte a pri ktorom ťažko očakávať, že od neho Ústavný súd ustúpi.
Náš Ústavný súd má navyše limitované kompetencie, a preto jediná cesta, ako zrušiť amnestie, je prelomenie tohto rozhodnutia Ústavného súdu ústavným zákonom.
Ten sa potom vo výraznej miere opiera o tzv. Radbruchovu formulu, ktorá rieši vznik konfliktu medzi pozitívnym, teda písaným právom, a prirodzeným právom, čiže elementárnou spravodlivosťou. Konflikt medzi oboma môže niekedy postúpiť do takej neznesiteľnej miery, že uplatnenie pozitívneho práva musí ustúpiť prirodzenému právu. To je koncept, ako riešiť amnestie.“

Ako sa dá určiť, čo už je za hranicou znesiteľnosti tak, aby to nebolo subjektívne? Existuje na to nejaké všeobecne platné pravidlo?