BRATISLAVA. Členovia Benátskej komisie by mali v marci rozhodnúť spor o právomoci slovenského prezidenta. Dostali už podklady a majú za sebou aj stretnutia s Andrejom Kiskom, so šéfom parlamentu Andrejom Dankom zo SNS či šéfkou Ústavného súdu Ivettou Macejkovou.
Na komisiu sa obrátil prezident Kiska, keď na jeho otázku odmietol odpovedať slovenský Ústavný súd. Chcel vedieť, či môže žiadať od parlamentu nových kandidátov na ústavných sudcov.
Poslanci Smeru mu naposledy ponúkli na výber bývalého poslanca Smeru Mojmíra Mamojku a súčasnú poslankyňu Smeru Janu Laššákovú.
Komisia je poradným orgánom Rady Európy. „Benátska komisia sa vždy snaží o to, aby jej stanoviská boli jasné a aby pomohli pri presadzovaní princípov právneho štátu,“ povedal jej podpredseda Christoph Grabenwarter.
Nevylúčil, že súčasťou rozhodnutia bude aj odporúčanie na zmenu zákona. "Do vyhlásenia stanoviska budeme pracovať v skupine spravodajcov, ktorí sú zo Spojeného kráľovstva, Holandska a Rakúska."

Precedens Čentéš
Prezident je presvedčený, že parlament môže požiadať o nových kandidátov, Danko a predtým aj jeho predchodca Peter Pellegrini zo Smeru však novú voľbu v parlamente odmietli vypísať.
„Predstavte si, že by parlament poslal jedného kandidáta, ktorý by nemal ani 40 rokov a druhý by bol trestne stíhaný. Podľa ich výkladu by sme museli jedného tak či onak vymenovať,“ argumentuje prezidentov poradca a bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák.
Kiska sa tiež odvoláva na kauzu generálneho prokurátora, keď Ústavný súd priznal jeho predchodcovi Ivanovi Gašparovičovi právo odmietnuť kandidáta Jozefa Čentéša, ktorého zvolil parlament. Poslanci Smeru potom ponúkli Gašparovičovi Jaromíra Čižnára, ktorého už vymenoval.

Kiskovu žiadosť o výklad ústavy súd vyhodnotil ako neopodstatnenú a spor s parlamentom nepovažoval za tému pre seba. Zároveň však prezidentovi povedal, že sudcov by mal vymenovať.
Proti rozhodnutiu vystúpili štyria zo sudcov súdu, ktorí pripojili svoje odlišné stanoviská.
Danko povedal, že predstavitelia Benátskej komisie ocenili, že parlament pred voľbou kandidátov vypočul. Pripomenul tiež, že v minulosti nebol s menovaním sudcov žiadny problém. Do budúcna sa však vraj zmenám nebráni.
"S prezidentom som pripravený diskutovať, ako predseda koaličnej strany, aby sme našli nový mechanizmus, ktorý aplikujeme pri ďalších voľbách ústavných sudcov. Zároveň som ho požiadal, aby rešpektoval status quo pri súčasnej voľbe ústavného sudcu," povedal Danko.
Keďže o dva roky končí funkčné obdobie väčšiny sudcov, sám si je vedomý, že čas na riešenie sa kráti. "V roku 2018 čaká Slovensko zásadná voľba ústavných sudcov, a keď nezvolíme desiatich sudcov, tak bude ústavný súd nefunkčný," dodal.

Vymení všetkých sudcov
Kiska by mal počas svojho funkčného obdobia vymeniť celý súd. Z trinástich miest zatiaľ obsadil nanovo len jedno. Veľká obmena má prísť o dva roky.
Ústavnému súdu chýbajú sudcovia dlhodobo, a priemer 6,23 mesiaca na každý spor v roku 2013 sa vlani zvýšil na 11,87 mesiaca.
Hovorkyňa súdu Martina Ferencová upozornila, že sa zvyšuje pravdepodobnosť, že súd vôbec nerozhodne v prípadoch, o ktorých rozhoduje plénum, čiže všetci sudcovia súdu a za rozhodnutie musia byť aspoň siedmi z nich.
„Takýto stav už nastal v deviatich prípadoch,“ povedala.

Beata
Balogová
