BRATISLAVA. Nové pravidlá pre posudzovanie bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov tak, aby aj zahladenie odsúdenia za určité trestné činy znemožňovalo ich prácu, vláda nepodporuje.
Kabinet v stredu neodobril návrh novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch od Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej (všetci SaS).
Zahladené trestné činy
Návrh počíta s tým, že v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu výroby detskej pornografie by sa za bezúhonného nemal považovať ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
Bezúhonnosť sa má podľa novely preukazovať odpisom z registra trestov, ktorý obsahuje aj zahladené trestné činy.
Pôvodný návrh počíta s tým, že by sa to malo týkať aj učiteľov, ktorí už svoje povolanie vykonávajú.
Ministerstvo návrh nepodporuje
Návrh nepodporuje ministerstvo školstva, podľa ktorého vzhľadom na zložitosť tejto problematiky je potrebné jej komplexné a medzirezortné riešenie.
Taktiež treba zvážiť dosahy súvisiace napríklad so skončením pracovného pomeru v prípade, ak pedagóg prestane spĺňať podmienky bezúhonnosti.
Rovnako je podľa ministerstva potrebné zohľadniť aj finančné zaťaženie pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí budú v zmysle tejto právnej úpravy žiadať o odpis z registra trestov. Ministerstvo taktiež upozorňuje na retroaktivitu návrhu.
O tomto návrhu novely zákona už rokoval aj parlamentný školský výbor, ktorý ho odobril. Podmienky, za akých by mali po novom pedagogickí zamestnanci preukazovať svoju bezúhonnosť, však napokon budú miernejšie, ako liberáli pôvodne zamýšľali.
Zo schváleného pozmeňujúceho návrhu Branislava Gröhlinga (SaS) vyplýva, že povinnosť dokladovať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov sa nebude nakoniec týkať už zamestnaných pedagógov.
Odpisy tak budú v prípade schválenia novely zákona povinne predkladať len záujemcovia o prácu pedagóga pri nástupe do zamestnania.
Vláda ďalej rokovala o:
- Rada podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia vyhlásila v roku 2016 štyri výzvy, v rámci ktorých mohli oprávnené subjekty predkladať zoznam žiadaných pozícií. Inštitúcie v nich predložili 27 pozícií, z toho 16 pozícií pre mladého odborníka a 11 pre experta. Napokon obsadili osem pozícií, a to štyri pozície pre mladého odborníka a štyri pozície pre experta. Vyplýva to zo Správy o implementácii podpornej schémy na návrat odborníkov zo zahraničia, ktorú vláda vzala na vedomie. Ako ministerstvo školstva uvádza v materiáli, v roku 2016 vyčerpali zo schémy na návrat odborníkov zo zahraničia 305 584 eur. Z toho bolo 280 584 eur na žiadosti jednotlivcov a inštitucionálnu podporu a 25 000 eur na administráciu schémy.
- Ekonomickú diplomaciu v roku 2016 vykonávalo 76 vedúcich bilaterálnych misií SR. Vybavili 2 963 dopytov a ponúk slovenských aj zahraničných subjektov na dovoz aj vývoz tovaru a služieb. Sprostredkovali informácie o vypísaní 56 verejných obstarávaní v zahraničí, uskutočnili 353 prezentačných podujatí, aktívne sa zúčastnili na 227 výstavách a veľtrhoch či v rámci projektovej schémy ekonomickej diplomacie zrealizovali 19 investičných, exportných či vedecko-výskumných a vzdelávacích projektov. Vyplýva to zo správy o stave a výsledkoch ekonomickej diplomacie za rok 2016 z dielne rezortu zahraničných vecí, ktorú schválila vláda.
- Zmiešaná slovensko-maďarská komisia pre záležitosti menšín na svojom poslednom XIII. zasadnutí prijala 60 odporúčaní, z toho 19 nových, pričom štyri boli pre obe strany, šesť pre slovenskú stranu a deväť pre maďarskú stranu. Zasadnutie sa uskutočnilo 3. novembra 2016 v Budapešti s odstupom troch rokov. Rokovanie viedli jej spolupredsedovia, za slovenskú stranu veľvyslanec Miroslav Mojžita, za maďarskú stranu ministerský splnomocnenec Ferenc Kalmár.Komisia prijala šesť odporúčaní pre Slovensko. Medzi ne patrí, aby sa slovenská strana usilovala o podporu činnosti a finančnej podpory Ústavu maďarského jazyka a kultúry na Prešovskej univerzite, aby sa usilovala o zachovanie a rozvíjanie škôl s maďarským vyučovacím jazykom a aby v prípade rôznych súdnych konaní podporila iniciatívu, ktorá smeruje k prinavráteniu možnosti ústneho a písomného používania menšinových jazykov, medzi nimi i maďarského.
